Otvorený článok. O mne, o nás, o jednej z najintímnejších častí ženského Ja. Téma občas tabuizovaná, občas až príliš preexponovaná. Fotografie vznikali prirodzene, počas toho ako sa Agátka zobudila. Prebalila som, nadojčila a užívala. V teplákoch, vo svetri, s rýchlym vrkočom na hlave a makeupom len takým, aby ste mi našli oči na tvári. Je to o mne, o mojom názore a postoji k dojčeniu. Moje skúsenosti, pády a rady.
Pozeráme sa na seba. Usmievame sa očami potichu jedna na druhú. Naše telá komunikujú pre mňa nepochopiteľným naturalistickým princípom. Vnímam to ako malý zázrak ale je to len obyčajná dokonalosť prírody. Snažím sa zapamätať si každú sekundu tejto krásnej intímnej chvíle. Lebo pominie. Je to taký krátky prchavý okamih v našich životoch. Krátky a intenzívny. Viem, že je to tak, už som to zažila dvakrát.
Táto téma je moja srdcová záležitosť. Ešte pred prvým tehotenstvom som si načítala množstvo materiálu o tom ako, a čo mám robiť. Moja pôrodná asistentka ma vždy upozorňovala, aby som sa viac pripravovala na to, čo príde potom, a nie to, čo je teraz počas tehotenstva. Výborná rada!
Bol rok 2011 a mne sa narodilo prvé dieťa. Plná endorfínov aj popôrodného splínu som padla do reality dojčenia. Mlieko prichádzalo pomaly, tak mi poradili odsávať. Začala som. Mlieka bolo zrazu priveľa, nikto mi nepovedal, že sa to dá s tým odsávaním aj prehnať. Nikto mi nepovedal, že to bude prvé dni tak bolieť, nikto mi nepovedal, že sa mám po dojčení umyť od sliniek, nikto mi nepovedal, že potrebujem prsné vložky, lebo budem chodiť celá utečená od mlieka, nikto mi nepovedal, že sa mi prsia tak nalejú, že budú väčšie o 3 čísla, nikto mi nepovedal o syndróme karpálneho tunela, nikto mi nepovedal, že prsník sa môže tak rýchlo zapáliť, že z hodiny na hodinu ležíte v strašných bolestiach a teplotách….veľa vecí mi nikto nepovedal. Veľa vecí som zistila za chodu, veľa vecí som zistila sama a som tomu rada. Mala som tak možnosť spoznať svoje telo a svoje dieťa.
Nedostatok mlieka, priveľa mlieka, zlé prisatie, príliš časté dojčenia, veľké prestávky medzi dojčením, zápaly prsníka, krvácanie… bolo toho veľa, čo sa dialo prvé týždne…
Všetci okolo mi chceli dať toľko rád a ja som mala čoraz väčší problém sa v nich zorientovať, tak som začala viac počúvať samu seba.
Pri častom prikladaní som počúvala od mamy: „to nemožeš tak často, daj jej z flaše, nech sa naje konečne…“ keď plakala bola automaticky hladná, lebo mám málo alebo slabé mlieko …mýty 80tych rokov. Ja jej to nevyčítam, chcela mi pomôcť, tak ako jej kedysi moja babinka. Ja som si však išla svoje a počúvala svoje telo a Dorotkine potreby, dojčila som na požiadanie.
A to je to najťažšie, vyznať sa sama v sebe, spoznať potreby vlastného dieťaťa a nastaviť si to po svojom. Niekto priloží a beží to ako po masle (si myslím, ale osobne nikoho takého nepoznám). Niekto bojuje týždne a nakoniec vyhrá, niekto bojuje a vzdá. Každá máme na výber a možnosť voľby. Niektoré sme prinútené sa dojčenia vzdať alebo nám to okolnosti mimo nášho dosahu neumožnia.
Po 2 týždňoch po pôrode som prestala hýbať palcom na pravej ruke. Lekár mi povedal, že nech dám tomu 6 týždňov, že sa odvodním a bude fajn. No nebolo …. prestávala som si cítiť postupne všetky prsty na rukách, s tým, že palec bol na ruke len na ozdobu, lebo hýbať s ním vôbec nešlo …
Po 3 mesiacoch ustavičných bolestí a prebdených nocí som navštívila neurologičku, ktorá mi odporučila prestať dojčiť. Vraj je problém v tom … toto riešenie som razantne odmietla (veľká hrdinka som bola), napriek tomu, že som sa často ráno budila s plačom a v noci nevedela Dorotku ani vybrať z postieľky, lebo moje ruky jednoducho nespolupracovali. Druhé riešenie: obstreky … pozrite sa na svoje zápästie a šľachu, tak pod ňu. Na dva mesiace som mala pokoj. Ruky neboleli, začala som hýbať palcom. Ale potom znova a ešte viac. Dokopy som vybrala 6 obstrekov len aby som vydržala dojčiť. Až mi počas posledného vyšetrenia lekárka povedala a dosť, malá ma 8 mesiacov, vydržali ste dojčiť pomerne dlho, malá už mlieko nepotrebuje (jasné, to si myslí ona) a tak som ju odstavila. Zo dňa na deň, z minúty na minútu. Bolelo to, mňa na duši. Lebo som si myslela, že som zlyhala, ale vôbec. Jednoducho sa diali veci v mojom tele, ktoré som ja nevedela ovplyvniť.
Takže pri Dorotke som zubami-nechtami zvládla dojčiť 8mesiacov. Pri Grétke bolo všetko ok, okrem komplikovanejšieho tehotenstva. No pri Agátke to tu mám znova…mám za sebou sériu neurologických vyšetrení, všetko OK, len je opäť problémom, že dojčím. Ale teraz to nevzdám. Rehabilitačný lekár mi odporučil dlahy na ruky. Občas v nich spím ak nezabudnem a nie je ťažká noc a fakt to neskutočne pomáha. Nebudím sa na bolesť ale na dlahy. A to je len otázka zvyku. Rehabilitácie bohužiaľ môj stav len zhoršili.
Žiadna žena nie je povinná dojčiť, ale zariadila to tak príroda a vie prečo.
Zvieratá (cicavce), ktoré matka po narodení nedojčí nezvládnu pobyt na tomto svete.
Nikoho nesúdím ani neodsudzujem, poznám matky, ktoré bojovali s veternými mlynmi len aby mohli svoje deti dojčiť a poznám matky, ktoré si povedali, že to bolí a dojčenia sa dobrovoľne vzdali. Ja som len chcela povedať, že nie je zlá matka, ktorá dieťa nedojčí, jej hodnota našťastie nestojí na tomto ale pokiaľ existuje akákoľvek nádej, že to pôjde, nevzdávať to. Kde je vôľa, tam je cesta!
A ak to aj tak nejde, nemajte prosím výčitky!!!
Moje skúsenosti s dojčením:dopyt zvyšuje ponuku – zákonitosť zdravého kapitálového trhu a tvorby materského mlieka (ak je málo, odsávajte alebo častejšie prikladajte, aj každú polhodinu)
zloženie mlieka sa prispôsobuje potrebám dieťaťa
v prvých týždňoch (2-3) dojčenie bolí, ale potom je to tá najviac super – truper najviacúžasná vec na svete, vždy poruke, sterilné, v ideálnej teplote a zložení
krém na bradavky s lanolínom, prvé týždne natierať nonstop, netreba pred dojčením umývať
na zápal prsníka v počiatočnom štádiu, vínny obklad, paralen a do postele, a treba z toho prsníka aj napriek zápalu piť, bradu (dieťaťa nie vašu) smerovať k miestu zápalu
dojčenie podľa potreby (nie vašej ale dieťata)
zvyšuje a prospieva dobrému vývinu imunity dieťaťa
prsné vložky, zachránili ma od nejedného spoločenského faux-pas
PSYCHICKÁ POHODA A DOSTATOK SPÁNKU MATKY
zrýchľuje metabolizmus, najlepší spôsob ako sa vrátiť do pôvodnej formy, potvrdzujú to aj mnohé výskumy, že návrat do pôvodnej hmotnosti je dlhodobejší ako u žien, ktoré nedojčili
je to tá najkrajšia a najintímnejšia chvíľa, ktorú som so svojimi deťmi zažila, a keďže vidia bábätká len na 20 cm, pri dojčení tak vidia obrysy vašej tváre
A keďže som chcela aby tento článok neskončil len pri mojich názoroch a skúsenostiach, tak som si pracne vyhľadala a veľmi zúžila tie najzákladnejšie informácie k zloženiu materského mlieka a nie je to teda vôbec prehnané ak sa nazýva bielou krvou.
V materskom mlieku sú špecifické bielkoviny, ktoré sa nikde inde nenachádzajú, ani netvoria. Pre detský organizmus majú vyššiu výživnú hodnotu a sú ľahšie stráviteľné ako bielkoviny kravského mlieka. Žiadny iný cicavec nemá vo svojom mlieku taký nízky obsah bielkovín a minerálnych látok ako človek. Kravské mlieko obsahuje o 300 % viac kazeínu. Má zdvojnásobiť hmotnosť teliatka za šesť až osem týždňov.
Materské mlieko prirodzene obsahuje prebiotické oligosacharidy, niekedy tiež označované ako vláknina. Sú treťou najväčšou zložkou materského mlieka. Stimulujú črevnú mikroflóru a podporujú rast prospešných baktérií v čreve tým, že slúžia ako ich “potrava”. Vďaka čomu napomáhajú k správnej funkcii imunitného systému. Dojčené dieťa je týmto systémom chránené proti baktériám vyvolávajúcim hnačku, i proti baktériám, ktoré by mohli pôsobiť aj v iných častiach organizmu.
Na vývine mozgu sa zúčastňuje aj cholesterol, ktorého je 3 krát viac v materskom ako v kravskom mlieku (pretože pečeň novorodenca ho ešte nedokáže vyprodukovať dostatok). Vďaka jeho vysokému obsahu v materskom mlieku sa ho detský organizmus naučí správne spracovávať. Tým sa znižuje riziko kôrnatenia ciev v dospelosti.
Materské mlieko je v porovnaní s mliekom ostatných cicavcov najbohatšie na cukry. Vytvárajú v čreve dieťaťa natoľko kyslé prostredie, že v ňom hynú všetky baktérie. Materské mlieko obsahuje 14 rôznych druhov cukrov. Kravské mlieko obsahuje len 2 druhy, ale aj tie mnohí ľudia nevedia zužitkovať, pretože im chýbajú enzýmy potrebné na ich štiepenie.
Materské mlieko je aj bohatý zdroj LCP mastných kyselín. Metabolizmus dojčaťa si totiž na rozdiel od dospelých ešte nedokáže LCP mastné kyseliny (kyseliny omega 3 a omega 6) sám vytvárať. Tie sú nevyhnutné napr. pre vývoj centrálnej nervovej sústavy vrátane mozgu, vývoj očnej sietnice, reguláciu zrážanlivosti krvi a iné.
Vápnik materského mlieka je využiteľný až na 80%, kým vápnik z kravského mlieka len na 20%.
Obsah železa v materskom mlieku pokryje všetky potreby dieťaťa počas prvých šiestich mesiacov života a rovnako aj všetky ostatné zložky mlieka. Železa má dojča v organizme obrovskú zásobu, ktorá stačí až do veku jedného roka.
Ak ste dočítali až sem, som nadšená a veľmi rada! Tento príspevok som písala najradšej zo všetkých doteraz a dala som si na ňom záležať. Táto téma je mi blízka a mne samej veľmi záleží na šírení informácií o dôležitosti dojčenia bábätiek …
Majte krásny deň!
Miška
xxx
foto: Kristína Botlová
V spolupráci s NUTRILONOM.
29 komentárov
Fuu nikdy som sa nad tym vlastne ani nezamyslela ake som mala stastie az teraz. Dve dcery odkojene po 1,5 roka. Nic ma nebolelo, nic sa nezapalilo, nic nepraskalo. Mlieko od zaciatku a vzdy ked bolo treba v mnozstve ake bolo treba… Drzim Vam velmi palce nech to zvladnete spolu co najdlhsie.
Ďakujem ???
Super článok ☺chcela by som napísať aj moju skúsenosť. Pri prvom synovi som mala presne tie isté problémy S rukou ako ty, vydržala som to 10 mesiacov a potom odstavila, lebo sa tie neskutočné bolesti ruky nedali vydržať. Pri 2 . tehotenstve som sa už na to pripravila a keďže sme sa medzičasom presťahovali do Nemecka, našla som tu úžasný vankúš na kojenie tzv. Americký (Amerikanischer Stillkissen) a je to tá naj vec na svete. Absolútne žiadne bolesti ruky, mohla som kojit aj hodinu V kuse, syn má už 2 roky a stále sa kojime☺medzičasom sme už aj prestali vankúš používať lebo je syn už na neho veľký ale mne vyriešil Veľa problémov. Možno táto rada niekomu pomôže ☺
Ďakujem, no mne teraz pomáhajú tie dlahy ??
Mám 9 týždňového syna a už dva týždne iba odstriekavam rukou cca 50-80ml denne, prešli sme si veľkými skúškami s kojenim a on jednoducho ten prsník nechce, narodil sa po 34 hodinách sekciou a musel ísť na JISku kvôli podozreniu na srdcovú vadu (nakoniec sa po týždňoch nepotvrdila), nosili mi ho napapaného a ani nie každé tri hodiny, raz dokonca po 6 hodinách, prisal sa 2x za 5 dni v nemocnici…
doma sme to začali skúšať vo väčšej pohode, konečne sa začalo mlieko spúštať a maly papal, na poradni však mal z pôvodných 3980g sotva 3500g a my sme museli začať prikrmovať UM, striekacku odmietal už v nemocnici, cievkovanie ho po 50ml uspalo a celé dni plakal, klobuciky ho na chvíľu oklamali a zase prsník odmietal (s cievkou aj bez nej), pila som matysaka… nepomohlo… jedla som benedikt a senovku a prestalo mu chutiť, no ked som vysadila, zase ho bolo menej, v nemocnici ma strašili kvôli tomu srdiečku že sa nesmie vysilovat kojenim, tak som sa bála a aj tam dokrmovala UM, odsala som max 100ml/24hod… teraz je maly na UM + denne 50-80ml MM čo prácne ručne odstriekam, lebo odsávačka nula bodov…
Ešte som mala príhodu s popáleninu prsiami (moja chyba) a následne pásový opar obrovsky a lieky (7 dni som odsavala a mlieko vylievala)…
neviem dokedy mi takto to mlieko vydrží, na prsia ma úplnú averziu a ja uz nevladzem cievkovat, pije z fľaše a je spokojný a ja sa modlim, aby v tých pár ml bolo dosť všetkého čo potrebuje…
bruško ho neboli odkedy kaka do kyblika a začala som latkovat, veľmi mi kojenie chyba, práve intimita a spojenie, o ktorom píšeš, ale snažím sa nám ten čas kojenia nahradiť tým, že keď kaka väčšinou nás oboch vyzleciem skin to skin, trávim s nim maximum času, muž pracuje, nakupuje vari a aj trosku upratuje, ja len periem a suším dokola a som s malým… mám pocit, že keby som kojila, bola by som pokojnejšia, vyrovnanejšia… neviem…
Keď ho neprikladam na prsník a rešpektujem jeho biorytmus tak mi ani raz za 24 hodín nezaplače, iba mi zamrnká, že je hladný alebo unavený… spáva 8-10 hodín v noci a v 24hodinach 13-17 hodín… je aktívny a šikovný, krasne rozpráva a pasie koníčky, učí sa otáčať na bruško a tak vôbec, je to úžasne dieta… stále sa smeje…
Kojenie chyba viac mne ako jemu 🙂 nevzdávam to, nechcem, občas ho priložím, no ten rev by ste nikto nechceli počuť 🙂
Ďakujem za tento článok, kojenie je podľa mna veľmi dôležité pre babo, no z psychického hľadiska vnímam ako veľmi je dôležité pre mamu ❤️
Silná si ty osoba, a v tom všetko čo píšeš mám pocit, že si postupovala srdcom a nič si nesilila ani nezanedbala a vidíš to veľmi triezvo. Každá kvapka je dôležitá a tých tvojich 50 je úžasných lebo ty vieš čo ta to všetko stalo. Mám kamarátku čo tiež kvôli predčasnému pôrodu odsavala 7 mesiacov a davala to vypiť z fľašky. Len ta prosím nemaj vycitky, uvoľní sa bud v pohode robíš to najlepšie ako vieš a napriek tomu čo si si všetko preskákala naďalej dojčís Resp. Dávaš MM, to je úžasne. Ja sa s deťmi kupem vo vani, tiež je to úžasný spôsob sa tak prirodzene zblížiť ? držím palčeky, malinky je spokojný bud aj ty ?
Ahoj, obdivujem tvoju odhodlanost. To, ze nedojcis si nevycitaj, nemozes za to a jednoducho nikedy veci nevieme ovplyvnit. Intimitu a dotyky si vies vynahradit sebe aj babatku privinutim 🙂 Co sa tyka materskeho mlieka existuju laktaria (ci ako sa to vola) v nemocniciach, kam chodia darovat, resp. odpredavat mamicky, co ho maju navyse. Je to draha zalezitost, ale mysil, ze da nechat predpisat od pediatra a je to potom lacnejsie. Skus sa informovat a pogooglit.
Ja osobne som rozbiehala dojcenie asi 4-6 tyzdnov. Dieta bolo neustale hladne a ja som musela 1-2x denne dat aj UM, lebo som uz bola vycucana. Niekedy som si musela odsat a dat mu z flase, lebo som uz nevykryvala tu agoniu ked sa prisaval. V zivote ma asi nic viac nebolelo a ked som videla tu hladnu tlamicku ako mi zas ide drvit bradavky bolo mi do placu. Viackrat som to chcela vzdat, ale nakoniec sa to ale nejako podarilo. Malo sa o tejto teme hovori a osobne som na to vobec nebola pripravena narozdiel od porodu o ktorom som precitala 3knihy.
Prajem vela krasnych chil s babatkom, aj bez dojcenia sa to da ?
Je mi to luto, ale uz v nemocnici to urobili ze sa nebude dojcit s tym ze mu flasu davali 🙁
Mam velmi rada tvoj blog a aj tvoje nazory. Aj tento clanok ma zasiahol,lebo dojcenie je pre mna citliva tema. Moj syncek sa nevedel prisat a pit- plakaval, jedoval sa, potom zaspaval,hocico len nepil. Dve laktacne poradkyne, more slz, strasny stres (jasne,mama ma byt v klude,ale ako,ked babatko proste nechce a nevie pit?). Psychicky som bola na dne,uz som dojcenie proste nenavidela. Po vyse mesiaci som to vzdala-pre niekoho mozno skoro,ale pre mna to uz dalej neslo. Topila som sa v hormonoch,strese,placi. A pre maleho bolo dolezitejsie,aby som sa nanho usmievala,ci nie?
Maly ma 6 mesiacov a stale mu odsavam mliecko a v noci ho kojim,vtedy mu to zazrakom ide.
Podla mna je dolezite dat babatku to najlepsie,co sa da. Ale nie za kazdu cenu. Ak to mamina tak citi,ze uz to nedava, nesmie sa citit previnile. Urobila,co bolo v jej silach. A este nieco- Nesudme mamicky krmiace flaskami- nie je na tom nic zle. A niekedy neviete, co v nich vlastne maju 🙂
Úplne súhlasím, nikdy nevieme čo všetko mamička podstúpil len poznám mnoho takých ktoré sa len v noci chceli vyspať alebo si povedali že to boli ˇ. Podľa toho čo píšeš je vidno že ti je úplne jasne aké je MM pre dieťa dôležité. A to aby si bola ty v pohode je zaklad ale urobila si tak presne ako píšem ja, počúvala si samu seba a urobila si určite dobre ?
Moja malá ma síce už pol roka ale chcem sa aj ja vyjadriť. V nemocnici sa malá vôbec nevedela prisať, skúšali sme to stále, no za celý pobyt v nemocnici sa jej to podarilo iba raz na 2sekundy. Tak sme používali klobúčik a s tým to už išlo pekne. Síce mi ju prvé tri dni prikrmovali (Ja som diabetik a aby zistili či malá je v poriadku,museli), ale nám to našťastie nevadilo. Jediné čo nám vadilo bolo nočné budenie (v nemocnici nás sestričky nútili každé dve hod papať a to moja malá, ktorá naozaj od malička rada v noci spí, nechcela prijať). Doma to už bolo lepšie, pauzy medzi dojčením sme si prispôsobili podľa seba, síce som mala aj zapálené prsia, teplá sprcha mi pomáhala. No po 4roch mesiacoch som začala strácať mlieko a tak som musela malú prikrmovať. Začala som jesť aj piť všetko možné a no bez toho aby malá pila sa mi vrátiť nechcelo (mala si totiž zvykla na fľašku). Mesiac sme to každý deň niekoľko krát skúšali, no malá už o mňa nejavila záujem. Bola som z toho sklamaná (už len kvôli niektorým teóriam, že krátke dojčenie môže spôsobiť diabetes), ale doktorka ma ukľudnovala ze 4mesiace sú akurát. Tak som sa s tým nakoniec vyrovnala, no stále sa mi niekedy stane pri kontrole u lekárov a ich otázkach kedy som prestala kojiť, že sa na mňa potom iba pozrú ako bu som urobila niečo zlé malej. Ale ja viem, že som urobila najviac ako sa dalo a mala je spokojná:).
Ako som písala, netreba ísť za hranice, niekedy sa proste nedá. Ja si myslím, že každá kvapka je dôležitá a 4 mesiace sú super ??? ten začiatok je vždy najdôležitejší …
Mne pomohl tento clanek https://m.vitalia.cz/clanky/neumime-spravne-kojit/, jen jak nekdo tvrdi, ze se za par dni mleko nastavi tak, jak dite potrebuje, tak ne, nam to trvalo mesic. V tomto clanku je vse , kazdy si tam najde svoje. Na jednu stranu me uklidnil, na druhou dal silu bojovat. Sestinedeli uzasne, maly pribyval jak po masle. Po sestinedeli nastal druhy a kousek tretiho mesice, kdy miminko plakalo, nemelo dost po kojeni, ja nestastna, kojeni v noci po 2 hodinach, pres den po hodine, presne jak rika pani v clanku, kdo rika, ze to ma byt dovolena a po mesici boje, kdy maly za mesic kakal 4x protoze nemel z ceho, najednou 3 stolice za den a kazdy den, nevim z ceho to bylo, ale podle me tim, ze jsem proste vytrvala a maly si asi zvykl na to, ze od maminky se proste nenasyti, takze musi o to casteji pit. Kojila jsem co 2 hodiny do 10. mesice, do 16. mesice stale asi 8x za den – 3x pres den, 5x v noci, jeste ted kdyz ma maly 20 mesicu jsem nedohnala spankovy deficit, ale stalo to za to. Maly doted v noci ji, tezko rict, jestli je to tim, ze jsem mu tak rozhodila stravovaci navyky a potrebuje stale casto jist po mensich porcich nebo tim, ze je proste od narozeni otesanek 🙂
Krásny príklad toho ako pisem, treba si poznať dieťa a seba a nastaviť si podľa seba aby to obom vyhovovalo, si super ?
Miška, super napísané! Ja syna kojím 3.rok, niekedy je to už vyčerpávajúce, ale viem, že je to to naj. Narodil sa s neuro problémami a zrejme vďaka MM je z neho šikovný chlapec, krásne rozpráva, akurát, že ho nôžky neposlúchajú ako by chcel, ale aj to bude. A zaskočila si ma, že práve kojenie môže mať súvis s karpálnym tunelom. Tiež som občas v bolestiach, no nad odstavením som nepremýšľala. Dostala som sa k pár neuro štúdiám a vyradila som cukor a lepok, prešla na low carb stravu, mnoho zdravých tukov, vit.D a po 2 týždňoch bez lepku bolesti prestali. A to, že šli zvyšné kilá navyše dole, bol len bonus 🙂 Držím prsty, aby si aj ty našla svoj spôsob ako vyhrať nad bolesťou. Je to s ňou popri deťoch naozaj ťažké.
Si zlata, s tým lepkom by som to mohla skusit ale neviem či dokážem ??
Krásne a úprimné… Ja som dojčila dve deti úplne bez problémov, teraz mám tretie a myslela som si, že to pôjde ako vždy, samé od seba 🙂
Hanička však na to mala iný názor a dva mesiace sme spolu bojovali, aby to fungovalo. Bolo to neskutočne ťažké, aj vzhľadom k tomu, že som doma nemala žiadnu podporu od manžela, čo ma mrzí na tom najviac. Teraz má Hanička rok a odmieta sa vzdať dojčenia a obe si to vychutnávame. Ja viem, že už je to naposledy, užívam si tú blízkosť a neskutočne sa z toho teším, že sme to zvládli.
Držím palce aj Tebe a všetkým mamám, aby vydržali, pretože to stojí za to.
Si úžasná, že si to nevzdala. ??? ďakujem
Milá Miška, naozaj si to napísala výborne. Človek často vníma niektoré veci ako samozrejmé, pokiaľ sú bezproblémov. Tiež mám to šťastie a dojčím svoju Sofiu už krásných 13 mesiacov bez akýchkoľvek komplikácií, naozaj si toho veľmi vážim a kamarátkam -budúcim mamičkám pokiaľ sa ma spýtajú na kojenie, sa vždy snažím nenásilne vysvetliť, že je to jednoducho tá najlepšia cesta, ktorú vďaka prírode máme.
Áno svätá pravda ???
Ahoj Miška, tvoj článok ma dojal 🙂 obdivujem tvoju snahu vydržať v dojčení lebo MM je to najlepšie čo môžeš svojmu dieťatku dať. Ja som dojčila Laurinku do marca 2017 teda skoro 2,5 roka a neviem si predstaviť krajšie obdobie. Je pravda, že ja som v podstate nemala žiadne problémy, žiadne zápaly, alebo nedostatok mlieka (skôr bol problém, že ho bolo až príliš 🙂 ) Čiže je pre mňa až neuveriteľné koľkými problémami si musia mamičky prejsť pokiaľ chcú dojčiť svoje dieťatko a skláňam pred tebou klobúk 🙂 vydržať je základ….držím ti všetky prsty aby ste vydržali čo najdlhšie :*
???
Ahoj Miska, dakujem za clanok velmi ma potesil. Ked som porodila svojho synceka prve tri dni som mala kopec mlieka bola som nadsena, potom bolest a neslo nic ani len odsat. Kopu slz a neustale som ho prikladala a odsavala ..sialene to bolo obdobie..tiez plakal a tiez mi hovorili ze je hladny .. dala som na seba ze vydrzim aspon 6 mesiacov .. teraz ma syncek rok a 10 mesiacov a stale je kojeny..aj ja si myslim.ze kazda ma moznost dojcit staci chciet ak nie je zdravotny problem ..vyskusala som si vsetko s dojcenim ..pekny den a prajem dalsie uzasne clanky a vela lasky od dceriek ❤
Ďakujem za krásny komentár ?
Ja som si tiez presla a stale prechadzam niecim podobnym. Kojenie bol u nas velky boj, najprv sa netvorilo mlieko, potom som mala malo mlieka nasa Gretka bola stale hladna, potom som mala mlieka privela a dostala som zapal prsnika a opakovane zapaly bradaviek. A ked uz sa situacia s mliekom konecne upravila prisli bolesti karpalneho tunela a nemoznost udrzat malinku pocas kojenia na rukach. Bolo to hrozne ale ja som verila a stale verim ze kojenie je to najlepsie co mozem pre moju dcerku urobit. Nasla som si novy sposob kojenia, po leziacky, od vtedy spime spolu v manzelskej posteli aj s Ockom a Gretka sa v noci obsluzi kedy chce 🙂 ja sa vyspim skvele 🙂 a rano sa budi v mojom naruci, je to uzasny pocit. Bolesti a trpnutie ruk neprestali, stale sa neudrzim na rukach keby som chcela urobit klik, ale Gretka ide mat 14.3 rocik a kojime sa dalej 🙂 sice mliecko je pre nu top strava a nic ine nechce poriadne papat (co ma niekedy hneva) no obe si to neslutocne uzivame a dufame ze nase spolocne chvile budu trvat este aspon rocik 🙂
Mila Miska dakujem za skvely clanok….nikdy by ma nenapadlo ze tazkosti s karpalnym tunelom suvisia s kojenim 🙂
Tak určite treba ísť aj na EMG vyšetrenie kde ti skontrolujú priechodnosť a poškodenie KP ale mne po dojčení problémy ustúpili úplne a nič ma nebolelo. S tými klikmi to poznám ? ruky sa mi trasu ako safalatky ale neviem na ne cvičiť takze spevniť ich je ťažké ?? Držím palce a verím že ta bolesť potom prejde ?
Vdaka Misi 😉
Ahoj. Krasny clanok. Paci sa mi ked blogeri prezentuju dojcenie ako nieco normalne (bez toho aby robili platenu reklamu znackam predavajucim umele mlieko s cim sa teraz casto stretavam). Dojcenie nie je len o mlieku. Je to vztah. Nieck nadherne. Moja mala od 2. mesiaca strajkuje. Vonku sa nenadojci, len doma v lahu pripadne ked je velmi unavena tak v nosici. Mliecko kolise kvoli uzdicke ktoru som jej druhykrat nedala strihnut (prvykrat mala aj pod perou aj pod jazykom a nevedela sa spravne prisavat, druhykrat jej dolna zrastla spat). A je to narocne, priznam sa. Nikdy som vsak neuvazovala o UM. Vsetko co sa deje je prirodzene. Kojim ju v polospanku a na uspanie a v noci vyuzivam kazdy moment ked sa zamrvi ale spime spolu takze som rano vyspata a vstavam skor ako ona. Kebyze je to ale 3. dieta bolo by to velmi narocne, kedze staci ze preleti mucha a ona sa dojcit prestane:( Momentalne ma 8 m. a ja netrpezlivo cakam kym jej kolisajuci tok mliecka prestane vadit. Zatial to riesim prikrmami kedze sa celkom rozpapala za co som vdacna. Jedine co mi chyba je to aby sa dokazala uspat vonku. To sa stava naozaj malokedy co je pre strajkacov priznacne. Pribera nastastie velmi pekne uz od narodenia za co som vdacna. Je to uzasne dieta a ja som velmi stastna ze existuje dojcenie. Ked som este nemala babo tak som si nevedela predstavit ake je to nadherne:) Dufam ze sa ruka coskoro zostabilizuje a keby to bolo take zle tak proste prirazte postielku bez bocnice k manzelskej posteli a nemusite dietatko stale vyberat. Mne by sa to nechcelo lebo som lenoch:D Prajem vela krasnych dojciacich chvil:)
Ahoj. Krasny clanok. Paci sa mi ked blogeri prezentuju dojcenie ako nieco normalne (bez toho aby robili platenu reklamu firmam predavajucim umele mlieko s cim sa teraz casto stretavam). Dojcenie nie je len o mlieku. Je to vztah. Nieck nadherne. Moja mala od 2. mesiaca strajkuje. Vonku sa nenadojci, len doma v lahu pripadne ked je velmi unavena tak v nosici. Mliecko kolise kvoli uzdicke ktoru som jej druhykrat nedala strihnut (prvykrat mala aj pod perou aj pod jazykom a nevedela sa spravne prisavat, druhykrat jej dolna zrastla spat). A je to narocne, priznam sa. Nikdy som vsak neuvazovala o UM. Vsetko co sa deje je prirodzene. Kojim ju v polospanku a na uspanie a v noci vyuzivam kazdy moment ked sa zamrvi ale spime spolu takze som rano vyspata a vstavam skor ako ona. Kebyze je to ale 3. dieta bolo by to velmi narocne, kedze staci ze preleti mucha a ona sa dojcit prestane:( Momentalne ma 8 m. a ja netrpezlivo cakam kym jej kolisajuci tok mliecka prestane vadit. Zatial to riesim prikrmami kedze sa celkom rozpapala za co som vdacna. Jedine co mi chyba je to aby sa dokazala uspat vonku. To sa stava naozaj malokedy co je pre strajkacov priznacne. Pribera nastastie velmi pekne uz od narodenia za co som vdacna. Je to uzasne dieta a ja som velmi stastna ze existuje dojcenie. Ked som este nemala babo tak som si nevedela predstavit ake je to nadherne:) Dufam ze sa ruka coskoro zostabilizuje a keby to bolo take zle tak proste prirazte postielku bez bocnice k manzelskej posteli a nemusite dietatko stale vyberat. Mne by sa to nechcelo lebo som lenoch:D Prajem vela krasnych dojciacich chvil:)