Trvalo mi to len dva mesiace, tento článok. Tento prázdninový (ne)režim mi dáva priestor na všetko a na nič zároveň. Včera som videla film s Markom Wahlbergom a dnes už asi desiatykrát počúvam pesničku od Marky Marka (to je ta istá osoba, pre nezasvätených) UNITED, a vidím sa ako trhám parket na dedinskej diskotéke v širokých nohaviciach, bielych teniskách a zapletených vrkočoch v domnení, že mi patrí celý svet. Celá spotená, odbieham sa len napiť trochu vody lebo nemôžem premeškať ani sekundu. Cítim, ako sa na mňa pozerajú, spievam, tancujem a prežívam to akoby to malo byť poslednýkrát. Chcela by som tak tancovať aj dnes. Aby mi bolo jedno, kto sa na mňa pozerá, len zavrela oči a tancovala. Celú noc. Občas by mi mohol niekto pustiť do pozadia hudbu, keď sa hrám s deťmi alebo spolu varíme. Asi by som vedela intenzívnejšie precítiť ten moment. Ako keď tancujete ráno pri robení kávy lebo vám z rádia hrá Karel Gott – Kávu si osladím a vy si ju nakoniec spievate celý deň.
Takže púšťam si DJ BOBA, dávam si Agátu do nosiča a tancujeme. Kričím na plné hrdlo a hýbem sa, jedno čo spievam, jedno, čo za pohyby to stváram ale smeje sa, kričí a kope nohami od radosti, cíti, že som takto sama sebou. Ak som mala začať nosiť práve pre tento pocit, tak to už celé chápem. Nikto sa nepozerá a ja som si nasadila pravidelnú terapiu tancom v nosiči. Tancujem ja a o chvíľu mám spoločnosť. Snažia sa mi zmeniť repertoár ale nepovolím, aspoň prvé dve pesničky, kým vládzem. A tak sa točíme v obývačke, každá do inej strany, po svojom, narážame do seba a ja mám pocit, že musím mať už po jednej pesničke určite pevnejší zadok a na 100% menej celulitídy. Potom jedna z nich spadne, udrie si koleno alebo hlavu a je po tanci. Ale tých pár minút bolo skvelých.
Ja nenosím, lebo mi to niekto povedal, nenosím lebo som si o tom veľa prečítala a teraz to budem nútiť čítať aj vás. Ale milujem to. Milujem to pre každú jednu intenzívnu chvíľu kedy sme spolu. Ako teraz.
Chvíle, keď spolu tancujeme. Chvíle, keď sledujeme zvieratá a ona sa pri každom zaštekaní psa pozrie na mňa aby zistila, či som to tiež videla. Chvíle, keď sa pritúli, lebo je už unavená … chvíle, keď spí. Keď pokojne leží a ja cítim ako dýcha. Milujem to!!!
Pustite si Decpacito alebo Love message to the world a poriadne vyskáčte raňajky, hneď budete mať krajší deň. Fakt!
PS: za výberom pesničiek nič nahľadajte, jednoducho u nás doma hrali, počúval ich otec, krstný, hrali ich na dedinských zábavách a keď ich počúvam som vtedy a tam!!!
Foto: Kristína Botlová
Nosič TULA, dievčatá šaty Mouse in a house Alice&Alice
9 komentárov
Krasne,uprimne ?❤
Ďakujem ?
Krásne napísané 🙂 Dodnes sa mi vybavujú diskotéky, keď počujem nejakú pesničku z tej doby 😀 My sa tiež s malým Túlime a je to fakt neopísateľný pocit..a cez deň uspávame a slaďákujeme so Samom Smithom a mojím falošným spevom 😀
Presneeee???
Ach..niekto mi hovori z duse a “rozumie..” Dakujem! 😉
???????
Aj my tancujeme casto je to supeeeer a ja aj oni si to uzivame si to!.
[…] si celý nový post od víťazky kategórie Mamabloger roka 2018 na Dorota & Greta a sledujte jej instaživot na […]
Ja niekedy toho mojho manzela lutujem, lebo my doma robime to iste. 😀 Ked vidim, ako si vybera zo suflika sluchadla, je mi to jasne: som prilis hlucna a je ma vela. Ale ked tomu dietatu sa to tak paci. 😉 Krasne napisane.