Vždy si z dovolenky zapamätáte niečo … ako keď vravíte, vieš to bolo vtedy, keď sme boli v ….
My si tak budeme hovoriť o zázrakoch …Večer má byť na hrade princeznový bál.
Celý deň sa nevedia dočkať hľadania pokladu. Od rána sa dohadujú, ktorá bude ktorá. Už na raňajky som musela urobiť jednej Elzový vrkoč a druhej Popoluškové vlasy. Vybrali si šaty zo skrine, Agátke som musela obliecť žlté, lebo ona je Bella, vlasy u nej našťastie ešte neriešime, tá si ide so svojimi vlasmi zatiaľ vlastný štýl.
Celé doobedie strávili v kútiku na ostrove, vystrihovali si korunky, maľovali si na tvár a nedočkavo čakali na večer.Večer po hľadaní princeznovského pokladu sme mali za 3 pečiatky dostať zázračnú paličku.
Dostali sme!
Dorotka ju chytila do ruky a začala ňou mávať zo strany na stranu: „Mami, veď ona nič nerobí, dali mi pokazenú.”…. „akú pokazenú, veď jej nič nie je?“
„Ale veď ona nie je čarovná“ začala vzlykať cez slzy … Pozeráme s Marekom s údivom a zdesením na seba, a vymieňame si spýtavé pohľady, čo povedať. V hlave spracovávam, že ona naozaj verí, že tá palička mala byť čarovná, že ona naozaj verí, že kúzla existujú, a teraz buď múdra, čo povedať aby som to celé jednou vetou nezničila? ….
„Vieš ona si tá palička musí asi na teba zvyknúť, aby si s ňou vedela čarovať, to sa treba tiež naučiť”.. vravím prvé, čo mi napadá, či je to správne netuším ale na chvíľu sa nad tým zamýšľa…
Medzitým Gréta: „…čály, mály fuk, nek ci džaba ….“a máva paličkou ako blázon ukazujúc na Mareka, ten začne skákať a kvákať …
Dorotka sa smeje cez slzy, Gréta už po niekoľkýkrát zachraňuje svojou detskou bezprostrednosťou situáciu … večer paličku odkladáme na nočný stolík, veď možno sa s ňou časom naučí aj čarovať ….Vy veríte na zázraky? …
Moje deti áno a dúfam, že to tak ešte dlho zostane, lebo taký má byť detský svet…
My si tak budeme hovoriť o zázrakoch …Večer má byť na hrade princeznový bál.
Celý deň sa nevedia dočkať hľadania pokladu. Od rána sa dohadujú, ktorá bude ktorá. Už na raňajky som musela urobiť jednej Elzový vrkoč a druhej Popoluškové vlasy. Vybrali si šaty zo skrine, Agátke som musela obliecť žlté, lebo ona je Bella, vlasy u nej našťastie ešte neriešime, tá si ide so svojimi vlasmi zatiaľ vlastný štýl.
Celé doobedie strávili v kútiku na ostrove, vystrihovali si korunky, maľovali si na tvár a nedočkavo čakali na večer.Večer po hľadaní princeznovského pokladu sme mali za 3 pečiatky dostať zázračnú paličku.
Dostali sme!
Dorotka ju chytila do ruky a začala ňou mávať zo strany na stranu: „Mami, veď ona nič nerobí, dali mi pokazenú.”…. „akú pokazenú, veď jej nič nie je?“
„Ale veď ona nie je čarovná“ začala vzlykať cez slzy … Pozeráme s Marekom s údivom a zdesením na seba, a vymieňame si spýtavé pohľady, čo povedať. V hlave spracovávam, že ona naozaj verí, že tá palička mala byť čarovná, že ona naozaj verí, že kúzla existujú, a teraz buď múdra, čo povedať aby som to celé jednou vetou nezničila? ….
„Vieš ona si tá palička musí asi na teba zvyknúť, aby si s ňou vedela čarovať, to sa treba tiež naučiť”.. vravím prvé, čo mi napadá, či je to správne netuším ale na chvíľu sa nad tým zamýšľa…
Medzitým Gréta: „…čály, mály fuk, nek ci džaba ….“a máva paličkou ako blázon ukazujúc na Mareka, ten začne skákať a kvákať …
Dorotka sa smeje cez slzy, Gréta už po niekoľkýkrát zachraňuje svojou detskou bezprostrednosťou situáciu … večer paličku odkladáme na nočný stolík, veď možno sa s ňou časom naučí aj čarovať ….Vy veríte na zázraky? …
Moje deti áno a dúfam, že to tak ešte dlho zostane, lebo taký má byť detský svet…
vaša Miška
xxx
