Poznáte tie sobotné rána? Krásne pomalé, strapaté a ospalé. Keď sa nikam neponáhľate, keď si len tak ležíte v posteli a nechce sa vám vstať … Kedysi áno! Dnes u nás majú víkendové rána svoje vlastné časové pásmo…
6.30 Budíček! Lebo veď je sobota…. Cez týždeň, keď ide do škôlky, tak ju ešte 7.30 prehováram, aby otvorila aspoň jedno oko, lebo príde neskoro. Dnes, v sobotu, z detskej izby počujem: „Grétaaa, Grééétaaaa vstááávaj …“ modlím sa ešte so zavretým očami, nech ju nepočuje, prosím, aspoň 20minút ešte…
6:32 modlitba nevypočutá a po podlahe cupitajú štyri bosé nohy do spálne, evidentne už s nejakým plánom v hlave… (plán jasný, zobudiť…!)
6:32 to začne! Tá hra s manželom, na to, kto dlhšie vydrží hrať spiaceho. Hra má jasné pravidlá. Kto prvý otvorí oči, znamená, že je prebudený a bude musieť vstať …
… kým my dvaja hráme túto ťažko strategickú hru na spiacich rodičov, ktorí ani náhodou nezaregistrovali, čo sa okolo nich deje, obe stihnú do spálne navláčiť polovicu detskej izby, od paplónov, cez lego, knižky a aaach hudobné nástroje, pretože presvedčenie mojich detí, že ak hrajú dostatočne hlasno a blízko pri hlave určite nás to zobudí, je veľmi silné …
6:50 vzdávam hru … vstávam … raňajkovať nechcú, lebo čakajú na tatinka, kým si dajú spolu „jogultík“…
A tak sa presuniem dnes výnimočne aj s fotoaparátom do detskej izby k oknu (predtým ju ale poupratujem, nech sú fotky publikovateľné) a fotím si ich…
Ja som to už tak dáááávno chcela urobiť, ale nikdy som sa k tomu nevedela ráno dokopať. Chcela som taký malý záznam tých krásnych rán, keď sú ešte malé a prvá cesta nie k telke ani do chladničky, ale do spálne k rodičom. Keď sú všetky hračky za noc zabudnuté a ráno sa im treba znova venovať. Keď je domček pre bábiky krásnou súčasťou detstva a akéhosi paralelného vesmíru a keď máte ráno pocit, že vám po dome behajú dvaja anjeli v nočných košieľkach. Áno, presne takto si to chcem zapamätať. Čisté, ospalé, usmiate, zaneprázdnené, hravé, sesterské, naše sobotné ráno. A aj samu seba, strapatú a v pyžame za objektívom ako sa snažím zachytiť všetko to krásne, čo rána s deťmi prinášajú. Baví ma byť mamou, čím ďalej tým viac! A hlavne, ma baví byť ICH mamou :)vaša Grétka, Dorotka a Miška
6.30 Budíček! Lebo veď je sobota…. Cez týždeň, keď ide do škôlky, tak ju ešte 7.30 prehováram, aby otvorila aspoň jedno oko, lebo príde neskoro. Dnes, v sobotu, z detskej izby počujem: „Grétaaa, Grééétaaaa vstááávaj …“ modlím sa ešte so zavretým očami, nech ju nepočuje, prosím, aspoň 20minút ešte…
6:32 modlitba nevypočutá a po podlahe cupitajú štyri bosé nohy do spálne, evidentne už s nejakým plánom v hlave… (plán jasný, zobudiť…!)
6:32 to začne! Tá hra s manželom, na to, kto dlhšie vydrží hrať spiaceho. Hra má jasné pravidlá. Kto prvý otvorí oči, znamená, že je prebudený a bude musieť vstať …
… kým my dvaja hráme túto ťažko strategickú hru na spiacich rodičov, ktorí ani náhodou nezaregistrovali, čo sa okolo nich deje, obe stihnú do spálne navláčiť polovicu detskej izby, od paplónov, cez lego, knižky a aaach hudobné nástroje, pretože presvedčenie mojich detí, že ak hrajú dostatočne hlasno a blízko pri hlave určite nás to zobudí, je veľmi silné …
6:50 vzdávam hru … vstávam … raňajkovať nechcú, lebo čakajú na tatinka, kým si dajú spolu „jogultík“…
A tak sa presuniem dnes výnimočne aj s fotoaparátom do detskej izby k oknu (predtým ju ale poupratujem, nech sú fotky publikovateľné) a fotím si ich…
Ja som to už tak dáááávno chcela urobiť, ale nikdy som sa k tomu nevedela ráno dokopať. Chcela som taký malý záznam tých krásnych rán, keď sú ešte malé a prvá cesta nie k telke ani do chladničky, ale do spálne k rodičom. Keď sú všetky hračky za noc zabudnuté a ráno sa im treba znova venovať. Keď je domček pre bábiky krásnou súčasťou detstva a akéhosi paralelného vesmíru a keď máte ráno pocit, že vám po dome behajú dvaja anjeli v nočných košieľkach. Áno, presne takto si to chcem zapamätať. Čisté, ospalé, usmiate, zaneprázdnené, hravé, sesterské, naše sobotné ráno. A aj samu seba, strapatú a v pyžame za objektívom ako sa snažím zachytiť všetko to krásne, čo rána s deťmi prinášajú. Baví ma byť mamou, čím ďalej tým viac! A hlavne, ma baví byť ICH mamou :)vaša Grétka, Dorotka a Miška
Dorotkin stred vesmíru, upratuje, presúva, mení nábytok, organizuje párty na terase… no typická žena, čo vám budem písať 🙂
Grétka to má dosť v “paži”, vo svojom demolačnom období ju príliš nebaví budovať.
Ona sa radšej 10x obuje a vyzuje, to je lepší program.
Pochopiteľne potrebuje hneď ráno vybaviť všetky nevyhnutné telefonáty. Strieda dve slová: Mimi (čítaj Minnie) a Mima (Mimoň) z piatich slov, ktoré pozná, sú tieto najpoužívanejšie 🙂
domček: JANOD z Bleble (link TU)
nočné košieľky Amiki (link TU)
capačky Babyvillage
11 komentárov
Ako dobre sa citaju slova, ktore su plne lasky ! Niekedy mam pocit, ze ludia sa zbytocne obklopuju zlymi spravami, ktore na nich chtiac-nechtiac vplyvaju. A preto si o to radsej precitam, pre niekoho banalny opis jedneho krasneho rana, v ktorom sa najde nejedna z mamiciek a povzdychne si, ze ake mame stastie, ze mame zdrave rodiny, strechu nad hlavou a ze nam vlastne nic nechyba. Len tych 10 minut spanku naviac! 🙂
Dakujem Zuzka, ano doma je nas stred vesmiru, to ostatne su len kulisy ?
Miska, prosim ta, pozeram dookola tvoje fotky.. Od kial mate tie perfis papierove vrecia? 🙂
Su z mamabustore.com kupovane este v lete ?
a odkial su mackovia prosim?
Mackovia? Myslis zajace??? To je zajac Reece od happy horse, maju ich na http://www.aladdin-kociky.sk ?
:))) aha nevsimla som si usi.uz dlho hladam vkusnych plysakov pre moje baby. dik 🙂
Vsetko je uzasne vratane dievcat na fotkach 😉 Ja aktualne zhanam jednofarebny koberec do detskej, kde sa da zohnat taky super sivy okruhly? Vdaka za odpoved 😉
Ahojky, kobercek je zo Sashe je rucne pleteny, lebo som tiez nikde nevedela zohnat 🙂
Dobrý deň, prosím odkiaľ je tá sivá deka na stolíku?
Deka je Lindex 🙂