MALÉ BOSORKY

Načasovanie tohto príspevku nie je náhoda. Šetrila som si na toto predhallowenské obdobie. Nie som vyslovene fanúšik tohto sviatku ale tú atmosféru, ktorú so sebou prináša mám rada. Rovnako ako aj obdobie jesene okolo dušičiek má trochu tajomnú moc, kedy sa trochu viac zamýšľame.

Celý ten deň sa diali pre mňa trochu iné veci. Ako prvý sme v ten deň navštívili Mariánsky kostol na hlavnom námestí, ktorý je vidno v pozadí na fotografiách. Bolo to niečo tak neopísateľne nádherné, že v ňom aj moje deti stratili reč. S čistým svedomím môžem povedať, že je to ten najkrajší kostol aký som kedy videla. Mráz mi behal po celom tele a slzy sa mi tisli do očí, to obrovské množstvo ľudí, ktoré bolo vnútri a napriek tomu tam vládno hrobové ticho. Dva tak silné kontrasty vytvárali nadpozemskú atmosféru.
Po prehliadke kostola sa dievčatá rozbehli medzi holuby a snažili sa ich kŕmiť zvyškom praclíka. Holuby nereagovali. V tom k nám pristúpil bezdomovec a s úsmevom podal plastový pohár plný žita. Na to veru už holuby reagovali, a on len sedel a s úsmevom sa pozeral na moje šťastné baby. Som mu za to vďačná.

Tretím veľmi poučným zážitkom bol náš obed. Objednali sme si ako prvé pitie, ktoré sa Gréte podarilo okamžite vyliať. Ako ponaučenie sme jej neobjednali druhé ale ponúkli zo svojho, aby vedela, že pri stole sa sedí pekne a nevymýšľa. O pár stolov ďalej sedel osamelý muž a celé naše divadielko sledoval. O chvíľu prišla čašníčka a podala Grétke pitie, od toho pána. Nevedeli sme ako zareagovať, prišlo nám to trochu zvláštne, sedel pri stole sám a čítal knihu. Sama na sebe som zistila, že som vlastne plná predsudkov. Ak človek urobí niečo nezištne, zdá sa nám to zvláštne a podozrivé. Akosi sme nastavení na to, že ľudia si len tak nepomáhajú alebo ak aj áno, tak aspoň tak, aby o tom nikto nevedel, lebo sa bojíme, že aj za tou našou nezištnou pomocou bude hľadať skrytý zámer. Jednoducho ma tá nezištná pomoc vykoľajila, príjemne.

Popri mojich celodenných zážitkoch, pre dievčatá stále bolo ústrednou myšlienkou kŕmenie holubov. Vyzerali ako malé čarodejnice, pretože šaty motoreta pôsobia trochu tajomne. Túto značku som si veľmi obľúbila kvôli jednej jednoduchej veci. Pre sestry je ako stvorená. Šaty majú vždy v dvoch verziách, s rovnakým motívom, ale iným strihom, takže, aj keď sú iné, tak predsa rovnaké. Klobúky ……. to je čistá nostalgia, presne ako nesie názov kolekcia značky Little creative factory (ďalej len LCF)odkiaľ pochádzajú. Mimochodom, vedeli ste, že práve značka LCF dostala prestížne ocenenie v Tokyu od časopisu MILK Le Prix MODE’ Milk Japan Award za najlepšiu kolekciu tejto sezóny?  Klobúky sú z 80% vlnené, preto naozaj veľmi hrejivé a sú preto podľa mňa ideálne nielen na jeseň ale aj na zimu.

Mám rada veci a miesta, ktorým nie úplne rozumiem a majú svoj nádych tajomna, baví ma ich tak trochu potom v hlave analyzovať, rozmýšľať, prečo sa mi dejú.

Majte krásny magický deň!
vaše malé čarodejnice Grétka, Dorotka a Miška
​xxx