Mám na hlave slúchadlá a počúvam hudbu. Zajtra mám narodeniny a prišiel čas si urobiť poriadok. V hlave. Hudba mi pomáha sa odlepiť od zeme a písať naozaj zo srdca. Nie nový rok ale moje narodeniny sú tým správnym časom povedať si, čo by som mala zmeniť. Pôvodne som si to napísala len na papier, do diára a pravidelne si to čítam, aby som na to nezabúdala. Ale ja to chcem povedať svetu, aj vám. Bude to tak pre mňa verejný prísľub okoliu a nielen sebe samej aby som to všetko dokázala dodržať. Keby ste ma teraz videli …. Sedím pri PC, vlním sa do hudby s pohárom vína v ruke. Z pohľadu môjho muža, ktorý to má bez zvuku, to môže vyzerať na kŕčovitý záchvat ale konečne sa začínam cítiť po pôrode (hormonálne) sama sebou a tak obyčajne „bezdôvodne“ šťastná. Šťastná, že si zatancujem aj posediačky pri písaní článku. Nie sú to veci, ktoré chcem zmeniť, ale na ktorých chcem pracovať... viac ako kedykoľvek predtým !
- byť ľudsky dobrá k ľudom, špeciálne k tým, ktorý ma milujú.
- byť láskavá k maminke, sme veľmi podobné a preto občas naráža kosa na kameň. Nehádame sa, ale ja občas poviem veci, ktoré spätne hneď o 10 sekúnd ľutujem. Nechcem jej odvrknúť, nechcem prevrátiť oči (to je na facku aj v mojom veku). Ona si to nezaslúži. Žiadna mama.
- budem menej kričať na deti. To je jedno z najťažších predsavzatí. V duchu musím počítať do 5. Musím!
- budem sa usmievať na cudzích ľudí, v obchode, v parku, budem sa im prihovárať, niečo pekné poviem, spríjemním im deň. Niekedy stačí úsmev, aby mňa niekto vytrhol z letargie, niečo podobné chcem urobiť aj ja. A ak nebude príležitosť, tak niekomu aspoň raz deň poprajem v duchu, aby bol šťastný.
- budem behať, lebo som slabá, 3 pôrody a 3 tehotenstvá dali môjmu telu zabrať. A beh z duše nenávidím, PRETO!!! V škole som aj 12minútovku dokázala behať celú hodinu. Nevládala som vtedy a nevládzem ani teraz. Ale ako som v múdrej knihe čítala, až keď prekonáme sami seba a vystúpime zo svojej komfortnej zóny, pocítime tú slobodu a uveríme, že dokážeme všetko. Ja som už behať začala, je to ťažké, prekonávam sa, kilometre nepočítam, som rada keď zabehnem 500m na jedenkrát (tancovať dokážem aj celú noc len s prestávkou na toaletu) ale idem sa prekonať a dokázať to, čo sa mi doteraz nepodarilo.
- viac mňa na blogu, na fotkách, v slovách, presne ako teraz v tomto článku….
- chcem sa viac prechádzať, čo najviac času tráviť na čerstvom vzduchu, zhlboka dýchať a obracať tvár k nebu
- čo najviac času tráviť s deťmi, hrami, prechádzkami, čítaním alebo rozhovormi, chcem čas s nimi tráviť efektívne….
- Chcem byť sama sebou !!!!
- Už nikdy za nebudem hanbiť za to, čo mám, ani za to, čo nemám!!!
A čo ma vlastne prinútilo napísať toto všetko. Posledné mesiace mi bolo všelijako len nie dobre. Hormóny, škola, nedostatok spánku, zdravotné problémy, nespokojnosť s vlastným telom, Grétkina hospitalizácia, obrovský kolotoč “nespania”, upratovania, varenia, riešenia ma mlel, kolotoč sa točil a ja som z neho nevedela a ani nemohla vystúpiť. Musela som sa prispôsobiť tomu tempu aj keď som občas mala pocit, že nestíham a strácam dych. Až prišiel zlom.
“Vzchop sa! Toto nie si ty! Teba to nezomelie, ty si tu jazdu užiješ!!! So všetkým na tom kolotoči….”
Som šťastná už pri tom ako toto píšem, lebo to všetko veľmi chcem, toto ma urobí šťastnou, mňa a ľudí okolo. A to, že v tom budem pokračovať sľubujem sebe aj vám a o každom jednom mojom záväzku chcem neskôr aj písať. … ako a či sa mi to darí….
Držte mi palce, myslím to vážne a som odhodlaná ako nikdy!
Choďte vlastnou cestou, “žite si vlastný diskopríbeh” a buďte šťastní!!!
vaša Miška
xxx
Happy birthday, 34
foto: Kristína Botlová
15 komentárov
Nádherne si to napísala , zo srdca, tak ako len Ty vieš Miška ? beriem si z Teba príklad, lebo väčšinu týchto bodov by som mala robiť aj ja..alebo aj všetci ??
???
Vsetko najlepsie 🙂
Ďakujem ?
Velmi krasne napisane,Miska ?moc ti drzim palce v tvojich predsavzatiach a samozrejme vsetko najlepsie zelam ?
Ďakujem ???
Bravooo, prvy krok je tam no hlavne vela sil to dodrzat ?. Tikam, nemyslela som si , ze to tak pezivas, ved na foto si taka spokojna, ale ako vidim, vsetky zeny su natom rovnako..heh, ale aj ja po tretom (8, 6 a 6m) som natom podobne, manzel v zahranici…ale cim su deti starsie tym menej bremena je na pleciach, myslim si. Este raz krasne narodeniny
Áno, prvý krok je tam a ideme ďalej ?
Toto!, som si potrebovala precitat. Myslela som si, ze som jedina, ze toto (o com pises ty) preziva.. DAKUJEM, za toto nakopnutie, aby som bola aj ja stastna. Aby som zacala robit veci, co ma bavia, a obcas aj vypla.
Tebe prajem vsetko najlepsie, hlavne zdravie, a aby si bola len tak ,,bezdôvodne´´ stastna! 🙂
Držím silno palčeky ?
ja som k 34 narodneninam dostala rakovinu, a upratujem v hlave, zivote, vztahoch az teraz. Tak ty to urob kym mas cas….a nebud taka dobra k ludom, bud dobra najmä k sebe…
Janka veľa, veľa zdravicka ti zelam a prajem všetko dobre. Verím, že aj ja, aj ty , mame ešte veľmi veľa času, min. tak do 80tky na všetko po čo túžime. Veľa síl. Objímam?
Vsetko najlepsie k narodeninam. Ak smiem, zda sa mi, ze si na seba velmi narocna. Usmievat sa a byt mila k cudzim ludom – mna napr toto vycerpava hoci si to velakrat vravim, ze treba zacat od seba, ale proste som to vzdala. Behat ked beh neznasas – preco nie nieco, co mas rada alebo by si mohla mat rada? Ako sa dobijas baterky ked mas na seba take naroky? Nechcem kritizovat, len ja prechadzam akousi materskou krizou a udrelo mi do oci ako si si toho nalozila a chyba mi tam nejaka osobna pravidelna radost (pri com na to vsetko naberies energiu). A aj pani na upratovanie nie je nic nezvycajne, pri troch detoch by som ani chvilu nevahala
Ale mna toto teší naozaj a ten pocit po behu, ktorý mám keď sa prekonám je neuveriteľný ?
Dakujem…