Po Grétkinom narodení to bolo iné. Možno kvôli komplikovanejšiemu tehotenstvu, možno kvôli bezmocnosti odvrátiť indikovanú sekciu. Veľmi ťažko som prežívala tu bezmocnosť na posteli v prvých dňoch a to, že nemám Grétku pri sebe…
Až vtedy som pochopila, čo znamená, že pôrod bolí. A to som sa dovtedy pozerala na ženy po sekcii ako na také, ktorým bol pôrod uľahčený. Myslím, že takto mi chcel osud ukázať, že sa mýlim. Tak ťažko som to niesla už len kvôli tomu, že som nečakala, že ma to bude stáť oveľa viac energie ako pri Dorotke. Pamätám si, ako som manžela po prebudení z narkózy prosila, že túto bolesť už nikdy nechcem zažiť. Nebola som vtedy na to celé dostatočne psychicky pripravená, dnes to už viem. Evidentne mi chýbali aj hormóny šťastia, ktoré pri prirodzenom pôrode prídu samé. Všetko bolo ale v prvom rade v mojej hlave….
Preto som sa rozhodla, že Agátka musí na tento svet prísť prirodzene, kvôli nej aj kvôli mne. Pôrod je pôrod a sekcia je operácia. Chcela som si to opäť celé užiť, tak ozajstne. Čakali sme do 41. týždňa a pri poslednej prehliadke bolo jasné, že ona sa stále nikam nechystá. V ten deň sa udialo naozaj veľa vecí, ušetrím vás detailov, asi nie sú vábivé. Pôrod sa spustil a už to aj vyzeralo, že by to mohlo vyjsť ale napriek všetkej snahe lekárov aj mňa samotnej, som nakoniec opäť skončila na operačnom stole.
Raz mi jedna mamička na blog písala, že strach sa ďalším pôrodom neodbúrava ale násobí. Potvrdzujem. Asi to bude tým, že vieme do čoho ideme a že doma na nás už niekto čaká.
Bála som sa, áno, ale napriek druhej sekcii sme to zvládli skvelo. Pocit, že viete, čo vás čaká a že si to trochu poupratujete v hlave, pomáha. Vedela som, že čas hrá v môj prospech a každým dňom bude lepšie. Nebolelo to viac, ani menej. Bola som vyrovnaná s tým ako to dopadlo a šťastná, že som na svet priviedla zdravé dievčatko. No nezvládla by som to tak skvelo bez môjho Mareka. Vďaka nemu som sa mohla posadiť, prvýkrát postaviť na nohy a on bol ten, ktorý mi pomáhal chodiť, aby som na druhý deň už mohla mať moju bábiku pri sebe. Naozaj to bolo v hlave. Aj keď mi asi ešte chvíľu potrvá, kým budem všetko zvládať rovnako ako pred pôrodom, viem, že správne nastavenie mi pomohlo najviac.Nechcem sem písať aké to je po pôrode s energiou náročné. Vy to viete najlepšie. Chcela som však, aby odznelo, že napriek tomu, že je to najkrajší zážitok, aký môže žena prežiť, je to aj zážitok veľmi bolestivý. Každá žena, ktorá si tým prejde, vie, koľko síl ju to stálo. Nielen dieťa porodiť ale ho aj vynosiť. Niektoré o tom hovoria a niektoré nie, niektoré o tom začnú hovoriť časom, keď z nich to negatívne vyprchá a zostanú len krásne spomienky. Sme silnejšie bytosti ako si dokážeme samé častokrát priznať. A nemyslím si, že by sme sa mali tváriť, že pôrod je len záverom tehotenstva. Je to moment, kedy žena prekoná samú seba, vydrží obrovské bolesti, zájde za hranice svojej intimity, obetuje sa a plne sa prispôsobí okolnostiam. My ženy nosíme dar života, nie je nič viac.
Sledujem mnohé matky na sociálnych sieťach a ich fotografie postpartum s plochým bruchom mi málokedy prídu motivačné. Na mňa to má skôr opačný efekt. Mohla by som sa aj skúsiť odfotiť pred zrkadlom, „týždeň postpartum“ ale jedine v prípade, že by ste chceli vidieť ako vyzerá žena v piatom mesiaci. Včera ma dokonca v obchode jeden muž pustil pred seba, myslel, že som tehotná, všetka mu česť, ale už nie som. Neoblečiem ani jedny nohavice, a nezapnem ani jedny šaty. Zostalo mi 10kíl. Ale viete čo? Ja to svoje terajšie „mľandravé“ telo s 10kilami navyše milujem. Dalo život trom najúžasnejším bytostiam, ktoré ma prišli naučiť milovať život. Som na svoje telo hrdá a som mu vďačná, že toto pre ne urobilo. Veď mám ešte toľko času na sebe pracovať. To si ale nechám na neskôr, ak by sa mi náhodou stalo, že by som sa pri troch babách nudila a zostal mi čas aj na cvičenie.
Ak by ste mali z týchto slov pocit, že nie som úplne šťastná, opak je pravdou. Som, a neopísateľne. Cítim v duší obrovskú pokoru, pokoj a spokojnosť. Jediné, čo som chcela povedať, je to, že my matky sme neuveriteľne silné bytosti a naše deti sú tou najkrajšou odmenou. Celé je to ZÁZRAK.
Matka matkám!
Majte krásny deň maminky
xxx
vaša Miška
