Tento článok vzniká ako poďakovanie za všetku tu priazeň, ktorú od vás mám a k takému malému instagramovému jubileu 10K. Čo sa môže zdať málo ale pre mňa nie je!!!Nikto, len ja sama viem koľko energie a námahy ma to stálo budovať si blog. Lebo napriek tomu, že mu venujem naozaj intenzívne svoj čas a stal sa mojou prácou, je a aj stále bude na druhom mieste. Lebo som v prvom rade mama.
Nechcem sa na nič hrať a chcem byť sama sebou. A občas mám pocit, že je to v dnešnom dokonalom instagramovom svete to najťažšie. Zostať sám sebou! Nedávam na instagram, keď padám „večer na hubu“, keď nevládzem a plačem na gauči lebo deň bol až príliš náročný, nenájdete tu ani to ako vstávam v noci každú chvíľu odmerať dievčatám teplotu, keď sú choré. Ani to, že opäť ruším stretnutie, lekára, návštevu, fotografku, oslavu, lebo sa doma niečo deje. Ani to, že už 4x posebe dávam veci do práčky a tie uschnuté som ešte ani nestihla dať do skrine. Nie je tam ako ráno presviedčam Grétu aby si obliekla, čo som pripravila, lebo bez sukne alebo šiat ona z domu nejde. Ani to, že som dnes jednoducho nestihla navariť tak na večeru robím špagety. Nesťažujem sa, že mi Agátka povracala šaty minútu potom ako sme si sadli k svadobnému stolu. Vy nevidíte ako tlačím kočík zo škôlky celá spotená, so školskou taškou na chrbte, s dvomi kolobežkami, ktoré síce chceli priniesť ale už ich nechcú, plným košíkom a plačúcou Grétou, lebo ona už nevládze. Nevidíte, že plačem na prechode pre chodcov, lebo napriek tomu, že jeden vodič postál tak druhý nie a len o pár centimetrov minul Grétku. Vy neviete, že mám chuť sa 10x za deň vystreliť na mesiac, neviete, že keď nevládzem kričím na deti a potom na záchode plačem lebo mi je to ľúto alebo sa im ospravedlňujem a učím ich priznať si vlastné chyby. Vy nevidíte, keď stojím v zápche a Agátka plače v autosedačke na plné hrdlo, a ja nemôžem spraviť nič len zhlboka dýchať. Nie je tam, že dve hodiny varím niečo super zdravé a ony chcú nakoniec aj tak cestoviny. Vy neviete, že občas sa na pár sekúnd zatváram do imaginárnej bubliny, kam nepreniknú zvuky, len aby som znova nabrala silu a riešila situáciu s chladnou hlavou. Teraz, keď to po sebe čítam, tak mám pocit, že stále niekto plače :)A dnes som úplne KO. Ráno začalo plačom (ako inak). Najmenšia nespala, ak teda nerátam tu hodinu a pol keď som sa s ňou prechádzala v daždi aby spala. Pranie, upratovanie, 2x naložená, vyložená umývačka, po škole hudobná, výtvarná, do toho neustále plačúce dieťa a dážď, veľa dažďa! Nákup, varenie, kúpanie a uspávanie. Do kuracieho vývaru som omylom hodila pálivú papriku, tak ju môžem akurát tak celú spláchnuť. Je 21.00 a môj muž je ešte stále v práci. Som tak veľmi unavená ako už dlho nie.
Toto je život to nie je instagram. A tak sa snažím zostať v každej vete, fotke a článku sama sebou.
To, čo sa deje doma…vy viete...poznáte to, ste toho súčasťou. Preto chcem priniesť niečo krásne a pozitívne lebo aj napriek tomuto všetkému materstvo práve také je. Nikdy som nebola a neverím, že budem užitočnejšia a šťastnejšia ako som dnes..
Pred nedávnom sme predávali komodu a prišla si po ňu staršia prešedivelá sympatická pani so synom. Ten syn tu komodu kupoval pre ňu. Prišli večer. Dievčatá v pyžamách ma držali za nohy a Agátku som mala na rukách. „Vy ste na materskej?…“ spýtala sa…“Áno, som“. Krásne sa usmiala a zadívala sa na dievčatá:“TO bolo najkrajšie obdobie v mojom živote“ A má pravdu, pretože ja neverím, že je niečo krajšie ako TU a TERAZ!
A viete čo? Ja vám týmto všetkým chcem povedať jedno obrovské ĎAKUJEM, že ste tu stále so mnou popri tom všetkom, čo musíte stihnúť, vy ste neuveriteľná energia a mám vás za to rada !!!
Ďakujem za 10K!
vaša MIŠKA
xxx
zelené šaty/kabát Berschka, čierne kožené čižmy CCC / kočík JOOLZ GEO2
foto: Kristína Botlová
9 komentárov
Veľmi pekný a citlivý článok..držím ti palce a neboj všetci vieme koľko práce dá byť dobrou a obetavou maminou, a keď popri tom všetkom stíhaš ešte šíriť pozitívnu energiu a láskou nabité fotografie, tak ďakovať by sme mali my TEBE..len tak ďalej :-*
To si krásne napísala, ďakujem ?
Miška niekedy máme pocit že sa tie veci dejú iba nám…máš to aj ty tak? Ja si veľakrát myslim že iba ja kričím iba ja plačem iba ja hľadám cez deň chvíľku pre seba…a potom človek prečíta že sa to deje aj inému a na chvíľu mu padne kameň zo srdca…že uff nie som v tom sama ?…(to nemyslím teraz v zlom že to prajem aj iným..dufam že vieš ako to myslim) ten pocit keď sa ti ulavý že nie len tebe sa dejú také veci…niekedy čítam článok a mám pocit že niekto napísal o mne ? ako ty teraz… ale stále hovorím: že šťastnejšia som nikdy nebola PS:vidím že včerajšiu noc sme mali podobnú celú som prechodila s kočíkom z kuchyne do obývačky a späť a tak dookola…a ráno som si namiesto kávy do šálky dala 4 odmerky nutrilonu ? a rozmýšľala som či až takto môže “prepínať “ na MD ?… prajem ti a prajem nám ešte veľa síl…veď ich úsmev náš liek ?
Haha, to s tým nutrilonom? To budeš mat super príbeh … ja si myslím, že veľa z nás to ma podobne, hlavne, že tie lásky sú zdravé, na ničom inom nezáleží ❤️
Môj komentár na instagrame sa mi zmazal,ale chcela som aby ste vedela moju reakciu, tak píšem ešte raz a sem 🙂
Veľmi pekný a trefný článok Miška, Váš instagramový účet je v iný ako mnohé mamičkovské, nemáte potrebu prezentovať sa cez vlastné deti a vytvárať umelý pohľad na to, aké je materstvo krásne a jednoduché, krásne je bezpochyby ale jednoduché ani zďaleka 🙂 V poslednej dobe ma práve preto insta svet hnevá a rozčuľuje, lebo tam vlastne realita už ani neexistuje. Ale riešenie je jednoduché, stačí unfollow a je. Som rada, že Váš profil len srdiečkujem 🙂
prajem veľa pekných chvíľ s dievčatami a rodinkou 🙂
ďakujem ❤️
Obdivujem ako zvladate to všetko.. a s nadhľadom. Verim, ze to nie je ľahké – tri deti, domácnosť.. A vsetko okolo toho, plus práca, ktorá bavi, ale predsa tomu treba obetovať čas a energiu. Keď si prezerám instagram (všeobecne), tak to vyzerá, že každá mamka je v pohode a svet gombicka. Potom si prečítam nejaký mama blog a vydýchnem si, že nie je všetko dokonale a každá mame viac či menej rovnaké starosti/radosti. Ste milá osoba a som rada, ze som vas objavila. Držím vam palce vo všetko do coho sa pustite :).. A tiez veľa radosti s krásnou rodinkou ?
Nezvyknem prispievať, ale tu sa nedá neprispieť, preto dávam “palec hore” za perfektný príspevok zo života…
Ďakujem …?