Zasa je to tu, prišli sme z „dovolenky“. Tie úvodzovky sú tam schválne, pretože mama nemá dovolenku. Mama sa len presúva na iné miesto, kde počíta s tým, že deti budú mať program, že keď deti urobia neporiadok nie je to ona, kto to prioritne musí upratať, že nemusí ísť do obchodu, keď sa minie pečivo, že jej ráno niekto uvarí kávu, pripraví raňajky. Kým ona sa pustí do jedla deti sa hrajú, keď všetci dojedia, tanier zázračne zmizne zo stola a niekto tam vzadu za tými dverami ho umyje. Po jedle mama odchádza, aby si v pokoji sadla do kresla a vypila kávu a deti sa hrajú.
Deň PRVÝ
Cesta bola na nezaplatenie. Ja sama s dvoma deťmi, z ktorých jedno je Grétka, dala celkom zabrať. Milujem ju najviac na svete, vážne, no počúvať 3hodiny, 5slov dookola len s prestávkou na nádych a výdych zamáva aj so skúseným šoférom. Ešte pred cestou som stihla kúpiť nové autosedačky, prišli len deň pred, keďže v tej predtým Gréte hlava pri spánku padala a tak som sa aj vďaka nim dočkala nerušenej hodiny blaženého ticha, prerušovanej len Dorotkinými otázkami na okolitú faunu a flóru.
Po príchode sme zistili, že všade je len jemný poprašok snehu, no na atmosfére Liptovského dvora to neubralo. Na parkovisku bola jedna jediná mláka. Hádajte kto do nej spadol? Jej meno začína na G….Ubytovali sme sa v dvojdreveničke v zostave 3matky a 4deti, sú to v podstate dve drevenice prepojené chodbou, takže aj keď sme boli každá na svojej, boli sme aj tak stále spolu. Poviem vám tieto drevenicové ubytovačky majú do seba. Na rozdiel od jednej hotelovej izby s posteľou, skriňou a TV, tu máte dve spálne, dve kúpelne, obývačku s krbom a jedáleň. Gréta sa preháňala na svojom novom odrážadle, a ostatné dievčatá skladali plastelínu, kreslili a hrali sa s bábikami. Dokonalé, možno až na schody, ktoré boli pre Grétu novou výzvou, ale keďže sme jej cestu na ne dômyselne zatarasili, vzdala to (aspoň niečo).
Večer sme dali s deťmi bazén, jacuzzi a milý personál nám dokonca znížil teplotu v saune, aby sme tam mohli isť aj s detičkami. Gréta vydržala celú minútu. Také zničené a unavené sme sa vybrali na večeru. Ak nebudem počítať, to, že som počas večere musela asi 10x vstať od stola, tak tlieskam umeniu kuchára, štvorhviezdičková reštaurácia skrýva v kuchyni ozajstného pána kuchára, ktorého som musela pochváliť, pretože si myslím, že ak ľudia robia veci s láskou, je to cítiť a treba im to povedať. Po mojich pochvalných slovách sa len milo usmial a povedal: „To nie je, to šporák“. Ak je to pravda, tak presne taký istý chcem !!!
Cesta bola na nezaplatenie. Ja sama s dvoma deťmi, z ktorých jedno je Grétka, dala celkom zabrať. Milujem ju najviac na svete, vážne, no počúvať 3hodiny, 5slov dookola len s prestávkou na nádych a výdych zamáva aj so skúseným šoférom. Ešte pred cestou som stihla kúpiť nové autosedačky, prišli len deň pred, keďže v tej predtým Gréte hlava pri spánku padala a tak som sa aj vďaka nim dočkala nerušenej hodiny blaženého ticha, prerušovanej len Dorotkinými otázkami na okolitú faunu a flóru.
Po príchode sme zistili, že všade je len jemný poprašok snehu, no na atmosfére Liptovského dvora to neubralo. Na parkovisku bola jedna jediná mláka. Hádajte kto do nej spadol? Jej meno začína na G….Ubytovali sme sa v dvojdreveničke v zostave 3matky a 4deti, sú to v podstate dve drevenice prepojené chodbou, takže aj keď sme boli každá na svojej, boli sme aj tak stále spolu. Poviem vám tieto drevenicové ubytovačky majú do seba. Na rozdiel od jednej hotelovej izby s posteľou, skriňou a TV, tu máte dve spálne, dve kúpelne, obývačku s krbom a jedáleň. Gréta sa preháňala na svojom novom odrážadle, a ostatné dievčatá skladali plastelínu, kreslili a hrali sa s bábikami. Dokonalé, možno až na schody, ktoré boli pre Grétu novou výzvou, ale keďže sme jej cestu na ne dômyselne zatarasili, vzdala to (aspoň niečo).
Večer sme dali s deťmi bazén, jacuzzi a milý personál nám dokonca znížil teplotu v saune, aby sme tam mohli isť aj s detičkami. Gréta vydržala celú minútu. Také zničené a unavené sme sa vybrali na večeru. Ak nebudem počítať, to, že som počas večere musela asi 10x vstať od stola, tak tlieskam umeniu kuchára, štvorhviezdičková reštaurácia skrýva v kuchyni ozajstného pána kuchára, ktorého som musela pochváliť, pretože si myslím, že ak ľudia robia veci s láskou, je to cítiť a treba im to povedať. Po mojich pochvalných slovách sa len milo usmial a povedal: „To nie je, to šporák“. Ak je to pravda, tak presne taký istý chcem !!!
Tu si raz určite budem čítať knihu!!!
Deň DRUHÝ
Moje deti vstali o 9.30. ZÁZRAK!!! Takmer sme nestihli raňajky. Po raňajkách sme si vzali kávu, že si ju vypijeme „hore“ v podkroví v detskom kútiku. Matky hodinu pili kávu!!! Deti sa hrali, ak teda nepočítam drobné/obrovské spory o hračky, ktorých je tam síce neúrekom, ale predsa najkrajšia je vždy tá, ktorú má suseda.
Moje deti vstali o 9.30. ZÁZRAK!!! Takmer sme nestihli raňajky. Po raňajkách sme si vzali kávu, že si ju vypijeme „hore“ v podkroví v detskom kútiku. Matky hodinu pili kávu!!! Deti sa hrali, ak teda nepočítam drobné/obrovské spory o hračky, ktorých je tam síce neúrekom, ale predsa najkrajšia je vždy tá, ktorú má suseda.
A potom to prišlo, rozhodla som sa dobrovoľne absolvovať ten najadrenalínovejší zážitok vo svojom živote. Lyže! Ja, dve deti! Lyžiarske stredisko Opalisko – Závažná poruba….
|
|
|
Dorotka mala prvýkrát stáť na lyžiach. Požičali sme hello kitty lyže, lyžiarky a prilbu aj s inštruktorku. Kým som ju obula a pripravila na lyže G. sa rozhodla, že bez sánok nejde, tak sme požičali aj tie. A tak som na jednu ruku navliekla popruh od sánok, ťahajúc Grétu som do ruky vzala džús, ktorý Dorotka nestihla vypiť, na druhej ruke mi visel studený langoš v sáčku, ktorý som ja nestihla zjesť a na pleci niesla lyže. Dorotka to musela zvládnuť sama.
Cesta hore bola ťažká, Gréta namiesto držadiel na sánkach držala brzdu, takže mi výstup trošku/dosť sťažila. Ako brzdila, pomarančový džús v pohári sa kolísal zo strany na stranu a stekal rovno do bielučkého snehu, stopa po nás bola jasná, dve ryhy v snehu a medzi nimi kvapky pomarančového džúsu.
Dorotku sme konečne postavili na lyže a mňa čakalo uspávanie Gréty v kočíku, ona sa ale rozhodla, že mi to teda ale vôbec neuľahčí. Chcela som veľmi stáť dole pri svahu a sledovať Dorotkine začiatky ale nedalo sa, Gréte najprv vadila čiapka, potom rukavice, kapucňa, deka, topánky a nakoniec už aj samotná existencia vzduchu mám pocit. Plakali sme obe, ona pre nič, ja pre všetko. Vzdala som to. Odparkovala som auto pod svahom a pustila jej pesničky. Ak ste matka dvoch deti, už nikdy nestihnete všetko, čo by ste chceli, už je len jeden čas, ktorý treba rozdeliť medzi dve milované bytosti, a vždy bude jedna z nich ťahať za kratší koniec.
Ale stihla som aspoň to finále!!! Videla som ako sa Dorotka spúšťa po hodine lyžovania sama zo svahu, ide a nepadá, bola som neuveriteľne pyšná, presne taká pyšná, aká vie byť len mama. A Gréta odutá sedela v aute ….. bez čiapky, bez topánok, bez kapucne. Kývala nám cez okno, so stoickým pokojom a kamenným výrazom Angličana, že „veď, čo, dnes nemám náladu“.
Adrenalínovú lyžovačku sme zakončili čítaním rozprávky pre deti a tancom.
Hádajte, kto bojkotoval celý animačný program?
Predtým, ma však ostatné matky-účastníčky zájazdu poslali na hodinovú masáž, asi videli to zúfalstvo v mojej tvári.
Cesta hore bola ťažká, Gréta namiesto držadiel na sánkach držala brzdu, takže mi výstup trošku/dosť sťažila. Ako brzdila, pomarančový džús v pohári sa kolísal zo strany na stranu a stekal rovno do bielučkého snehu, stopa po nás bola jasná, dve ryhy v snehu a medzi nimi kvapky pomarančového džúsu.
Dorotku sme konečne postavili na lyže a mňa čakalo uspávanie Gréty v kočíku, ona sa ale rozhodla, že mi to teda ale vôbec neuľahčí. Chcela som veľmi stáť dole pri svahu a sledovať Dorotkine začiatky ale nedalo sa, Gréte najprv vadila čiapka, potom rukavice, kapucňa, deka, topánky a nakoniec už aj samotná existencia vzduchu mám pocit. Plakali sme obe, ona pre nič, ja pre všetko. Vzdala som to. Odparkovala som auto pod svahom a pustila jej pesničky. Ak ste matka dvoch deti, už nikdy nestihnete všetko, čo by ste chceli, už je len jeden čas, ktorý treba rozdeliť medzi dve milované bytosti, a vždy bude jedna z nich ťahať za kratší koniec.
Ale stihla som aspoň to finále!!! Videla som ako sa Dorotka spúšťa po hodine lyžovania sama zo svahu, ide a nepadá, bola som neuveriteľne pyšná, presne taká pyšná, aká vie byť len mama. A Gréta odutá sedela v aute ….. bez čiapky, bez topánok, bez kapucne. Kývala nám cez okno, so stoickým pokojom a kamenným výrazom Angličana, že „veď, čo, dnes nemám náladu“.
Adrenalínovú lyžovačku sme zakončili čítaním rozprávky pre deti a tancom.
Hádajte, kto bojkotoval celý animačný program?
Predtým, ma však ostatné matky-účastníčky zájazdu poslali na hodinovú masáž, asi videli to zúfalstvo v mojej tvári.
|
|
|
Mne bolo málo, tak som sa vybrala s babami ešte na wellnes, veď im musím predsa tú hodinu, čo som strávila na masáži vynahradiť (diagnóza).
Deti pospali, my sme si naliali vínko, zapálili v krbe, vyložili nohy ….. zaslúžili sme si!!!Deň TRETÍ
Deti pospali, my sme si naliali vínko, zapálili v krbe, vyložili nohy ….. zaslúžili sme si!!!Deň TRETÍ
Zobudili sme sa do krásneho zasneženého rána, bohužiaľ, ale bol čas ísť domov. Nechcelo sa nám, ako vždy keď odtiaľ odchádzame.
Pre mňa to bola úžasná škola materstva na mieste, ktoré zbožňujem a pre deti úžasné zážitky, na ktoré spomínajú ešte stále, najmä Dorotka. A zopakujem si to znova, dámska jazda s deťmi je fantastická vec, aj keď to menšie mi dalo celkom zabrať, energia a slnko, ktorú prináša každý deň do našich životov ho robí tým najkrajším aký ho môžem mať.
No najbližšie beriem so sebou aj tatinka, rada by som totiž v tej saune bola viac ako minútu..
Aj tak ma to s nimi baví, najviac, a stále viac a viac!
Pre mňa to bola úžasná škola materstva na mieste, ktoré zbožňujem a pre deti úžasné zážitky, na ktoré spomínajú ešte stále, najmä Dorotka. A zopakujem si to znova, dámska jazda s deťmi je fantastická vec, aj keď to menšie mi dalo celkom zabrať, energia a slnko, ktorú prináša každý deň do našich životov ho robí tým najkrajším aký ho môžem mať.
No najbližšie beriem so sebou aj tatinka, rada by som totiž v tej saune bola viac ako minútu..
Aj tak ma to s nimi baví, najviac, a stále viac a viac!
Na čo som prišla:
…pred cestou si skontroluj vodu v ostrekovači…
…dve deti sú viac ako jedno…
…dieťa kaká zásadne len vtedy, keď vy sa chystáte jesť…
…bývať v drevenici je žúžo…
…zbožnujem Liptov…
…teším sa na Grétkinu pubertu….
…hastag tohto výletu #dnesvobecneladíme (nebol na to čas, pozn.autora)…Vaša Grétka, Dorotka a Miška
xxx
…pred cestou si skontroluj vodu v ostrekovači…
…dve deti sú viac ako jedno…
…dieťa kaká zásadne len vtedy, keď vy sa chystáte jesť…
…bývať v drevenici je žúžo…
…zbožnujem Liptov…
…teším sa na Grétkinu pubertu….
…hastag tohto výletu #dnesvobecneladíme (nebol na to čas, pozn.autora)…Vaša Grétka, Dorotka a Miška
xxx
