Toto je jeden z tých príspevkov, keď sedím pri počítači a rozmýšľam, čo napísať. Niekedy ako „tabula rasa“, nič. Lebo riešime dovolenku, robíme záhradu, popritom nejaké blogerské projekty a v neposlednom rade, čím dlhšie je svetlo, tým neskôr baby chodia spať a ja občas fakt „padám na hubu“. Tak som sa rozhodla, že napíšem o mojom poslednom pripomenutí si dôležitej veci.
Deti majú svoj vlastný názor. Na všetko. Tešia sa a plačú z vecí, ktoré nám neprídu tak dôležité. Majú svoj vlastný názor na to ako sa budú hrať, čo budú jesť a čo si oblečú. My ich v tomto zásadne formujeme. Pri hre ich učíme kreativite, pri jedle stravovacím návykom a pri móde vkusu. Formujeme novú ľudskú bytosť a to, čo z nej bude v dospelosti záleží vo veľkej miere na nás.„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Plne súhlasím. Už niekoľkokrát sa mi to potvrdilo, keď dievčatá do detailu skopírovali moju vetu, môj názor. Nie vždy som z toho ale nadšená. Sú ako špongie. Dobré nasávajú pomalšie a to zlé až podivne rýchlo. Je to úžasné zrkadlo ako veľmi je potrebné si dávať pozor na to, čo a ako robím.
Tento príspevok píšem na základe nedávnej skúsenosti. Na križovatke mi omylom vbehlo do cesty auto. Vyšlo zo mňa: „Debil!“ och zlé, ja viem. Proste to vyletelo. Baby v aute nič, len pozerali z okna. Minulý týždeň cestou zo škôlky sa to stalo znovu. Prudko som zabrzdila a ostalo ticho. Dorotka zo zadnej sedačky: „ Mami to bol debil,že?“ bumerang. No čo som jej mala na to povedať, keď to počula odo mňa? Najlepšie zrkadlo. Tým len chcem povedať, že ak sa detí rozčuľujú, hnevajú, robia veci, ktoré sa nám nepáčia, asi to niekde videli. Najpravdepodobnejšie doma a hnevať by sme sa mali v prvom rade na seba a nie na ne, my sme vzor.
A čím viac sa nad tým zamýšľam, tým častejšie mám pocit, že robím niektoré veci nesprávne. Som veľmi šťastná, že mi dávajú tieto lekcie, baby moje milované.Ja by som sa na túto tému vedela rozpisovať ešte na dlho. Ale rada by som sa dostala aj k tomu, čo majú moje učiteľky na sebe. Je to taký slovensko-česko-taliansky mix. Roztrhané nohavice Mirau, mikiny Mconcept, značka za ktorou stojí Lukáš Macháček, módny návrhár a stylista Moniky Bagárovej. Sú trochu hrubšie, čiže ideálne skôr na prechodné obdobie (čo minulý týždeň ešte bolo), no momentálne však začali šiť aj letnú verziu, ktorú mám ja. Tričká s potlačou zvierat pre ne, s jemným náznakom recesie pre mňa. A po dlhej dobe post nie o šatách.Na záver by som rada dodala len jedno.
„Chcem žiť a hovoriť tak, ako chcem aby to robili moje deti. Pretože najjednoduchšia a zároveň tá najťažšia cesta je ísť príkladom“
Deti majú svoj vlastný názor. Na všetko. Tešia sa a plačú z vecí, ktoré nám neprídu tak dôležité. Majú svoj vlastný názor na to ako sa budú hrať, čo budú jesť a čo si oblečú. My ich v tomto zásadne formujeme. Pri hre ich učíme kreativite, pri jedle stravovacím návykom a pri móde vkusu. Formujeme novú ľudskú bytosť a to, čo z nej bude v dospelosti záleží vo veľkej miere na nás.„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ hovorí psychológ Ivan Štúr. Plne súhlasím. Už niekoľkokrát sa mi to potvrdilo, keď dievčatá do detailu skopírovali moju vetu, môj názor. Nie vždy som z toho ale nadšená. Sú ako špongie. Dobré nasávajú pomalšie a to zlé až podivne rýchlo. Je to úžasné zrkadlo ako veľmi je potrebné si dávať pozor na to, čo a ako robím.
Tento príspevok píšem na základe nedávnej skúsenosti. Na križovatke mi omylom vbehlo do cesty auto. Vyšlo zo mňa: „Debil!“ och zlé, ja viem. Proste to vyletelo. Baby v aute nič, len pozerali z okna. Minulý týždeň cestou zo škôlky sa to stalo znovu. Prudko som zabrzdila a ostalo ticho. Dorotka zo zadnej sedačky: „ Mami to bol debil,že?“ bumerang. No čo som jej mala na to povedať, keď to počula odo mňa? Najlepšie zrkadlo. Tým len chcem povedať, že ak sa detí rozčuľujú, hnevajú, robia veci, ktoré sa nám nepáčia, asi to niekde videli. Najpravdepodobnejšie doma a hnevať by sme sa mali v prvom rade na seba a nie na ne, my sme vzor.
A čím viac sa nad tým zamýšľam, tým častejšie mám pocit, že robím niektoré veci nesprávne. Som veľmi šťastná, že mi dávajú tieto lekcie, baby moje milované.Ja by som sa na túto tému vedela rozpisovať ešte na dlho. Ale rada by som sa dostala aj k tomu, čo majú moje učiteľky na sebe. Je to taký slovensko-česko-taliansky mix. Roztrhané nohavice Mirau, mikiny Mconcept, značka za ktorou stojí Lukáš Macháček, módny návrhár a stylista Moniky Bagárovej. Sú trochu hrubšie, čiže ideálne skôr na prechodné obdobie (čo minulý týždeň ešte bolo), no momentálne však začali šiť aj letnú verziu, ktorú mám ja. Tričká s potlačou zvierat pre ne, s jemným náznakom recesie pre mňa. A po dlhej dobe post nie o šatách.Na záver by som rada dodala len jedno.
„Chcem žiť a hovoriť tak, ako chcem aby to robili moje deti. Pretože najjednoduchšia a zároveň tá najťažšia cesta je ísť príkladom“
vaša Grétka, Dorotka a Miška
xxx
Dorotka a Grétka: nohavice Mirau, tričká Manymal, tenisky Adidas Superstar z Ringit.sk, mikiny Mconcept, ruksak MadPax z Dizajnbejby