Na astronomické leto si síce ešte musíme počkať, ale to teplotné je už tu, dávno. A kedže prišlo o trochu skôr ako zvykne chodiť, mala som aj možnosť pomerne skoro pripraviť prvý letný príspevok. Pre mňa osobne k letu patria biele ľanové šaty, kožené hnedé topánky, slamený klobúčik a krásne dlhé letné večerné západy slnka, leto mi pripomína oveľa viac úžasných jedinečných vecí, ale o tom budem písať až v ďalšom príspevku. Teraz je to trochu o Grétke. 10.6. je Margaréty a moja najmenšia (vzrastovo) radosť oslavuje meno. Neviem ako to máte vy, ale ja som to s darčekom absolútne nezvládla, teda nevydržala a kočík, ktorý som jej objednala, som jej dala hneď na druhý deň ako ho priniesol kuriér. Najprv bola bitka, taká malá, o to, kto bude tlačiť, a keďže ide o drevenú konštrukciu, na začiatok išli kolieska trochu ťažšie a to Grétka nezvládla, tak ho Dorka trochu zabehla. A dopadlo to presne tak ako som očakávala, namiesto bábiky v kočíku skončila Grétka, čo jej spôsobilo podľa mňa oveľa väčšiu radosť akoby ho tlačila. Tieto vzácne chvíle, keď sa zázračne bez môjho pričinenia dohodnú na jednej hračke sú naozaj ojedinelé, o to viac som na ne hrdá, že to nakoniec tak diplomaticky zvládli. Verím, že som Dorotke nedala len sestru ale aj najlepšiu kamarátku na celý život.
