„Málo rezortu myslím, okolia a tak…“
„Veď, ak to niekoho bude zaujímať, pozrie si to na webe hotela, tam to majú aj tak krajšie nafotené ….“Asi po prvýkrát som dostala doma výčitku, že som fotila málo. Bežne je to tak, že vraj fotím veľa. Nieže by sa mi nechcelo, ale túto dovolenku som vypla. Fotoaparát ostával na izbe a aj keď som ho brala so sebou zostával v kočíku. Úplne som vypla. Neviem, či sa mi to ešte niekedy tak podarilo ako teraz. Preto mi asi tak rýchlo aj ubehla, akoby som si nepamätala jednotlivé dni, všetko sa mi zlieva dokopy, len viem, že odchádzame a mne je fantasticky. Evidentne sme boli s Marekom naladení na jednej vlne, keďže sme za dní 7 celých vôbec nič neriešili, ani tá najmenšia výmena názorov, dokonalý synchrón.Ani sama neviem ako sa mi podarilo sa hneď v prvý nastaviť na dovolenkový režim. Vedela som, že som tu s 3 deťmi, takže opaľovanie a čítanie kníh na pláži neprichádza do úvahy (aj keď 2 knihy som si zbalila, veriť treba vždy a nádej umiera posledná), nerobila som však ani jedno z toho. Celá moja dovolenka sa točila okolo uspávania, kočíkovania, dojčenia a keď malá spala tak som bola vo vode so zvyšnými dvoma. Moje telo bolo plne zamestnané ale hlava mala dovolenku.
Nastal moment, kedy som toto všetko precítila najviac. Po dvojhodinovom maratóne v uspávaní som odparkovala kočík pri detskom bazéne, kde sa hrali dievčatá s Marekom. Oznámila som im, že si idem zaplávať. Práve, keď som vchádzala do bazéna začala hlasno hrať hudba a z reproduktorov sa ozvala Shakira. Telom mi prebehli zimomriavky. Už len za tento pocit to stálo, pripadala som si, že tam stojím úplne sama. Bolo mi jedno, že som dlho uspávala. Bolo mi jedno, že mám jeden prsník väčší ako ten druhý, lebo Agátka sa rozhodla, že v ten deň jej chutí viac z pravého. Bolo mi jedno, že mám na sebe sťahujúce plavky, do ktorých sa pchám 5 minút len aby som aspoň na oko skryla tých 8 kíl navyše. Bolo mi jedno, že tie plavky nepomáhajú. Bolo mi jedno, že tam stojím strapatá od klobúka s ovracaným ramienkom. Bola som tam len ja, slnko, bazén, Shakira a môj prihlúply úsmev, za ktorým sa skrývali všetky tieto myšlienkové pochody „….puro, puro, čantaeee…“ si spievam a natŕčam hlavu slnku (lebo mám málo pigmentových škvŕn), hlavou si kývem zo strany na stranu a cítim, že som na dovolenke ….šťastná... presne tak som to v tej chvíli cítila……
Shakira bola však len začiatok, začal sa aquagym a ja som si tak prvýkrát od pôrodu zacvičila. Keď som vyšla z bazéna, čakala ma tam už celá štvorčlenná výprava. Marek s Agátkou na rukách: „Už hodinu ju mám na rukách, nechce spať …“ to asi ťažko, keď aquagym trval 20 minút (pomyslím si). Samozrejme dostal pochvalu a ja som si prevzala najmenšieho člena zájazdu.
MOTTO dovolenky: Pre mňa je dovolenka vždy veľká vec, je o nás, viac sa rozprávame, viac sa hráme, viac prechádzame, viac bozkávame, viac objímame, viac smejeme …všetkého je viac ….
A odteraz, vždy, keď počujem Shakiru – Chantaje, som tam v tom bazéne pod chorvátskym slnkom …
Majte krásny deň!
vaša Miška
xxx
