Je to tu napísané. Je to osobný blog. A ja budem osobná. Možno viac ako inokedy …Dnes spí Dorotka posledný krát vo svojej postieľke. Už je to tu. Sťahujeme sa. A je mi ľahšie to napísať ako povedať, zrazu mi tento kúsok zeme príde ako tá najúžasnejšia časť celej planéty. Náš domov.Nie sú to len 4 steny, je to miesto, ktorému dušu dávajú váš život, smiech, slzy, radosť, hádky, strach, láska, vzájomná opora….je to miesto, kde žijete s tým koho milujete.
Je to 64m2, na ktorých sa odohrala najkrajšia časť môjho života, sem ma manžel prvýkrát priviedol, aby ma tu zbalili na Coldplay a prvýkrát povedal ľúbim ťa… O rok na to si tu pri mňa v pyžame na Štedrý deň kľakol s prsteňom v ruke a srdcom na dlani. Odtiaľto som odchádzala v pôrodných bolestiach a do tohoto domu som si priniesla Dorotku a Grétku ako tie najkrehkejšie stvorenia. Tu sa prvýkrát usmiali,posadili či urobili prvý krok, prvé jasle, prvá cesta do škôlky…
Cez plot mi suseda podáva maliny a jahody, keď videla ako sa smutne pozerám na svoju biednu úrodu, na ulici sme sa učili bicyklovať, v noci púšťali ohňostroj, stretávali kamarátov, v lete sa kúpali a v zime stavali snehuliaka. Každú rastlinku v záhrade vlastnoručne zasadila, polievala a vždy sa tešila z jej kvetov, levanduľových sáčkov alebo mätovej limonády…
Domov je to zázračné miesto, kde máte istotu, že je všetko v poriadku….
Zrazu zistíte, že toto všetko dokážete napchať do krabíc a vriec, a že vám to všetko bude veľmi chýbať. aj keď ste chceli predtým odísť. Viem, že domov nie je miesto, kde ste, ale to, čo na tom mieste cítite. Som človek, ktorý veci vníma naozaj intenzívne a každý okamih prežíva na maximum, preto si asi aj poplačem, ale viem, že toto miesto si to zaslúži….V novom dome nám bude určite krásne, ale to aby sme tam vytvorili domov asi chvíľu potrvá, verím, že to bude stáť za to. Ale tak to má byť, miesto, kde žijete musíte milovať a príde čas, kedy sa treba posunúť ďalej…
Je to 64m2, na ktorých sa odohrala najkrajšia časť môjho života, sem ma manžel prvýkrát priviedol, aby ma tu zbalili na Coldplay a prvýkrát povedal ľúbim ťa… O rok na to si tu pri mňa v pyžame na Štedrý deň kľakol s prsteňom v ruke a srdcom na dlani. Odtiaľto som odchádzala v pôrodných bolestiach a do tohoto domu som si priniesla Dorotku a Grétku ako tie najkrehkejšie stvorenia. Tu sa prvýkrát usmiali,posadili či urobili prvý krok, prvé jasle, prvá cesta do škôlky…
Cez plot mi suseda podáva maliny a jahody, keď videla ako sa smutne pozerám na svoju biednu úrodu, na ulici sme sa učili bicyklovať, v noci púšťali ohňostroj, stretávali kamarátov, v lete sa kúpali a v zime stavali snehuliaka. Každú rastlinku v záhrade vlastnoručne zasadila, polievala a vždy sa tešila z jej kvetov, levanduľových sáčkov alebo mätovej limonády…
Domov je to zázračné miesto, kde máte istotu, že je všetko v poriadku….
Zrazu zistíte, že toto všetko dokážete napchať do krabíc a vriec, a že vám to všetko bude veľmi chýbať. aj keď ste chceli predtým odísť. Viem, že domov nie je miesto, kde ste, ale to, čo na tom mieste cítite. Som človek, ktorý veci vníma naozaj intenzívne a každý okamih prežíva na maximum, preto si asi aj poplačem, ale viem, že toto miesto si to zaslúži….V novom dome nám bude určite krásne, ale to aby sme tam vytvorili domov asi chvíľu potrvá, verím, že to bude stáť za to. Ale tak to má byť, miesto, kde žijete musíte milovať a príde čas, kedy sa treba posunúť ďalej…