PRVÝ ŠKOLSKÝ DEŇ

U nás nastal práve obrovský zlom. Možno nie až zlom, nazvem to radšej krokom alebo ďalším míľnikom v živote najstaršieho súrodenca.
Začala sa škola!Budík som si nastavila na 6.30, nemôžem predsa nechať nič na náhodu, je nás 5, ktorí sa musíme pripraviť. Napriek tomu, že aj Grétka nastupuje prvýkrát do škôlky všetka pozornosť je sústredená na Dorotku lebo škola je niečo úplne nové.  Agátka vstáva o 5 …ona sa smeje, mne síce v takú skorú hodinu do smiechu dvakrát nie je ale ona asi tú nedočkavosť z prvého školského dňa prežíva s nami.  0 6.30 budíme dievčatá, ktoré ešte so zalepenými očami schádzajú dole schodmi. Prázdninové vytriezvenie je ťažké. Raňajkujeme, obliekame sa, češeme sa všetky do radu ale nie postupne, vždy tú, ktorá mi príde pod ruku.
Ako prvá ide do škôlky Grétka. Teraz mi je neuveriteľne ľúto, že sme s ňou nešli všetci spolu, veď aj pre ňu to bol veľký deň (lebo Agátka zaspala, v tú „najsprávnejšiu“ dobu), v tej chvíli som to ale logisticky nezvládala a išla som s ňou len ja. Bola taká šťastná a nadšená, myslím, že to som len ja vo svojej hlave prežívala tak intenzívne, že chcem aby to bolo rovnaké ako pri Dorotke, ale už nebude, lebo už nikdy to bude ako pri tom najstaršom dieťati…Lebo aj keď už ona raz pôjde do školy, s Dorotkou bude musieť ísť tiež niekto a v tom čase bude v škôlke už aj Agátka, a keďže sme len dvaja, na troch miestach súčasne byť nedokážeme.
​Často mi až zviera srdce ako by som to chcela robiť rovnako pre každej, ale nedokážem….Pri Dorotkinom zápise som plakala, nemyslím si však, že to bude aj pri tých ďalších… jednoducho moja emočná hladina už bude nastavená na chodenie do školy…...
S Dorotkou sme išla celá výprava!
Ona v lavici. Ja som stála pri stene a rozmýšľala, ako to malé dieťa bude spracovávať všetky dojmy. Chvíľu ležala na lavici, chvíľu blúdila očami po strope, posielala mi pusinky, 3krát vybehla aby ma objala, minimálne 10krát zmenila to ako sedí, klepkala prstami po lavici, točila vlasy okolo ukazováka, v skratke robila všetko možné, len nie počúvala učiteľku. A ja som sa v duchu hnevala sama na seba, že to nijak zvlášť neprežívam. Čakala som emócie všetkého druhu, plač, slzy, stiahnuté hrdlo, len toto nie. Nič. V hlave som riešila, čo robí Grétka v škôlke, či malá vonku v kočíku neplače, pozerala som sa na hodinky, že už asi by mala aj jesť. A medzi týmto všetkým niekde mi znelo.. Už je školáčka, veľká, úžasná, samostatne mysliaca bytosť, ktorá má síce ešte trochu problém udržať pozornosť, ale že tá bezstarostná časť detstva je definitívne za nami! Chcela som vytlačiť aspoň jednu slzu ale nič, príliš veľa pocitov v jednu chvíľu.

Najstarší súrodenec razí cestu tým ostatným, vo všetkom…prvé silné emócie, prvé choroby, prvý strach, prvá radosť, prvé kamarátstva, prvá škôlka, prvá čokoláda, prvé hádky, vzdory, všetko je to pre rodiča nové a potom sa to všetko pri tom zvyšku akosi zautomatizuje….čo ale netvrdím, že je správne … na prvú diskotéku v tejto chvíli radšej ani nemyslím, lebo mi z toho normálne zostáva nevoľno …
A teraz tým, že prišla škola opäť stojím pred ďalšími rozhodnutiami a krokmi vpred, krokmi k samostatnosti …. koncom leta som zaregistrovala Orange billboard so službou  PRIMA kids s heslom mať deti pod kontrolou.  A mne tak začali v hlave vŕtať ďalšie pochybnosti, či prišiel čas na ďalší míľnik v Dorotkinom živote. Telefón. Míľnik na ceste k samostatnosti….. neviem, či je už ten správny čas, či nie je príliš skoro, dať jej do rúk zodpovednosť. Či to len nie je moja potreba mať ju stále pod kontrolou. Pocit, že sa mi môže dovolať kedykoľvek, či už s kreditom alebo bez, je pre mňa síce silným argumentom ale či je už čas… sama neviem. Doteraz telefón nikdy nepoužívala, zatiaľ len pod mojím dozorom….

A ako ste prežili vy prvý školský deň? Boli emócie?
A myslíte, že je už ten čas? Čas na prvý telefón. Kedy ste to začali riešiť vy? V akom veku ste/by ste deťom dali prvý vlastný telefón?

Poznám ju a viem, že niektoré veci povie len mne… pravidelne sa po rozhovoroch o potrebe mobilu s ostatnými mamami pod váhou ich argumentov prikláňam raz na jednu a raz na druhú stranu barikády …

Tak čo, mať či nemať? To je otázka…

vaša Miška
​xxx

Čo mala Dorotka prvý školský deň: smaragdový kabát MOTORETA TU, pompom gumičky TU, červené šaty ZARA TU, chlpaté topánky na suchý zips ZARA

V spolupráci s ORANGE