MÁŠ PRVÉ NARODENINY

„konečne si tu…ja som sa ťa už nevedela dočkať … pozerám do tých malých tmavých očí, trasie sa mi hlas a bojím sa nechať voľný priebeh emóciám, lebo by ma to bolelo. Lebo sekcia bolí. Ja som sa práve zobudila z narkózy.

Vonia. Tak krásne, aj dnes to cítim, keď sa zhlboka nadýchnem. Som najšťastnejšia, držím ju v náručí, prezerám si tie drobné pršteky na rukách a bozkávam tu veľkú čiernu hrivu. Očami občas zablúdim na Mareka: „Aj si plakal?“ Usmeje sa. A ja viem, že áno, len to nepovie nahlas.

Nie je to ako prvýkrát, v pocitoch mám jasno. Nepotrebujem nič spracovať, nič si utriediť, nič uvedomiť. Viem, že milujem. A že budem každým dňom viac. Viem, čo ma čaká, že to bude už navždy a viem, že to bude krásne.

Dnes máš rok. Koľko úžasných vecí si mi za ten rok dala. Si ako slnko, ktoré vyšlo nad našimi životmi. Večne šťastná a usmiata. Spojila si nás a urobila si z nás silnejšiu rodinu. Z nás lepších rodičov a zo sestier lepšie sestry. Otvorila si v našich životoch novú etapu. Etapu mamy a otca s tromi dcérami, etapu sestry s dvoma sestrami. A ja som sa zmenila, veľmi. Priniesla si mi do duše pokoj. Lebo odkedy tu si, viem, že sme konečne kompletní. A neviem ako to viem, jednoducho to tak cítim.

Za ten rok si stihla zlomiť dvoje okuliare. Zahodiť 5 cumľov, odmietnuť 4 fľaše. Dala si domov 8 malým zubom, 2 dierkam v ušiach, dvakrát si sa strihala, ochutnala si kopec nových vecí. Bola si pozrieť veľa nových miest, spoznala si babky, dedkov, tety, strýkov, krstných rodičov ….Nespočetne veľakrát si mi zaspala v náručí, povedala si svoje prvé mama a tata, naučila si sa otáčať, plaziť, sedieť, stáť, tancovať  aj chodiť …. Kúpala si sa v mori, vo vani, bazéne aj v aquaparku. Bola si na dovolenke, na promóciách, na 60tke, na svadbe ale bola si v nemocnici za sestrou, aj za svojim dedkom …

Skúšala si sestrin bicykel, sestrinu kolobežku dokonca aj korčule. Zisťovala si ako chutí papier, hlina, listy zo stromu, tráva, šupa z banánu, nábytok, topánky, kožušiny aj záclona. Za ten rok si prespala len dve noci. Veľakrát si ma veľmi bolestivo pohrýzla, sestrám si trhala vlasy a teda mala si z to dosť veľkú radosť.  Plakala si, takmer si padla zo schodov, rozbila si si ústa, pribudlo ti pár modrín a jeden odtrhnutý necht. Sestra ti privrela ruku do dverí. Nespočetne veľakrát ti buchli hlavu, keď si mysleli, že to s tebou zvládnu. Posledné mesiace si mi denne vyhádzala botník, zásuvku v kuchyni, čerstvo zložené prádlo, pravidelne si prala. Pranie a sušenie je tvoja vášeň.

Hanbíš sa, ale veľa bľaboceš a odmeňuješ ľudí úsmevom.

Milujeme ťa Agátka, nech si zdravá, šťastná a stále usmiata. O ostatné sa postaráme my.

Tvoja mama a tata…